| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Balkánsky štát, v minulosti najvernejší spojenec Sovietskeho zväzu, vstúpil na cestu k demokracii.
Bulharsko patrí k tým šťastne položeným európskym krajinám, ktoré majú láskavé a teplé more, vodnaté splavné rieky, teplé podnebie, úrodnú pôdu v nížinách a lesy v horách. Je to krajina s bohatou kultúrnou tradíciou, ale tiež s veľmi komplikovanými tisícročnými dejinami.
V čase studenej vojny, kedy obyvatelia komunistickej Európy nemohli voľne cestovať boli bulharské čiernomorské pláže niekoľko desaťročí rekreačnou zónou celej strednej a východnej Európy. Postupne sa rozvíjajúce hospodárstvo a turistický ruch zmenili chudobnú poľnohospodársku krajinu na prosperujúci štát. Bulharské hlavné mesto Sofia sa od roku 1946 do konca 20. storočia zväčšilo šesť krát. Vyrástli aj rekreačné a turistické centrá na pobreží, ktoré nielenže zamestnali veľký počet obyvateľstva, ale stali sa aj významným odbytiskom poľnohospodárskych produktov.
Bulharsko nie je iba balkánska krajina. Je tiež podunajská krajina. Dunaj a Čierne more ho námornými cestami spájajú s mnohými krajinami Európy aj Blízkeho východu. Významné sú najmä čiernomorské prístavy Burgas a Varna. Dôležitý je aj železničný a cestný uzol v Ruse na Dunaji a letisko v Sofii.
Takmer celú severnú hranicu vyznačuje severný tok Dunaja a na juh od neho sa rozkladá široká a úrodná Dunajská nížina, kde sa darí obiliu, ovociu a zelenine, pestovaním ktorých sú Bulhari známi. K pobrežiu sa krajina pozvoľna zvažuje, vládne tu teplá stredomorská klíma s dlhým teplým letom, ktoré vyhovuje ako rekreantom tak aj pestovateľom ovocia a vinnej révy. Pobrežie čierneho mora je zväčša ploché s širokými piesočnatými plážami, miestami s jazerami so slanou alebo brakickou vodou. Z niektorých sa odparovaním získava soľ. Na pobreží vyrástli rozsiahle rekreačné strediská ako Zlaté piesky, Slnečné pobrežie a i.
Stredom Bulharska od západu na východ sa tiahne 600 km dlhé pohorie Stará planina s najvyššou horou Botev (2.376 m) na západe. Smerom na východ sa horské pásmo zužuje a znižuje, ale napriek tomu do mora klesá hornatými svahmi. Vrcholce znižujúcich sa hôr vytvorili neďaleko pobrežia aj ostrovček Nesebar. V centrálnej časti sa Stará planina delí na dva paralelné chrbty, medzi ktorými ležia panvy s termálnymi prameňmi. V najzápadnejšej vyrástlo hlavné mesto Sofia a ešte pred ním bolo v Kazanlackej centrálnej panve postavené staré, dnes už historické mesto Šipka.
Juhozápadná časť krajiny zaberá zložitý horský masív Rodopy, Pirin a Rila. V horskej skupine Rily sa dvíha najvyšší vrchol celého Balkánu - Musala (2.925 m). Na juhovýchode sa rozkladá druhá najúrodnejšia oblasť Bulharska Hornotrácka nížina, ktorou preteká rieka Marica s prítokom Tandžou. V tejto teplej nížine sa vedľa ovocia a zeleniny tradične pestujú aj voňavé rastliny: mäta, levanduľa, aníz, rozmarín a predovšetkým ruže. Bulharsko je najväčším producentom ružového oleja na svete.
História osídľovania bulharského územia siaha hlboko do staroveku. Už v 18. storočí pred n .l. bolo obsadené tráckymi kmeňmi, ale súčasne si na jeho čiernomorskom pobreží budovali osady Gréci. Na prelome nášho letopočtu sa toto územie stalo súčasťou rímskej provincie Trákie. V 6. a 7. storočí prenikali do tejto oblasti Slovania a hneď za nimi prichádzali Bulhari, turkotatárski kočovníci.
Pôvodní Thrákovia, Slovania a Bulhari vytvorili prvý bulharský štát, ktorý trval od roku 681 do roku 1018. V prvých storočiach stál na jeho čele chán, ale po prijatí kresťanstva a po zavedení staroslovienčiny do náboženského rítu bola posilnená slovanská zložka obyvateľstva a pôvodný bulharský jazyk zvoľna zanikal.
Druhá bulharská ríša teraz už slovanská, vznikla po oslobodení od byzantskej nadvlády. V 14. storočí ovládli Bulharsko Turci a držali ich pod nadvládou 500 rokov. Novo vzniknuté kniežatstvo, neskôr kráľovstvo, trvalo do roku 1943, kedy cár Boris III. zomrel. V 20. storočí sa Bulharsko zúčastnilo balkánskych potom svetových vojen. Vždy zostalo na strane porazených. Roku 1946 bola referendom ustanovená Bulharská republika. Komunistický ministerský predseda Georgi Dimitrov pripútal roku 1948 Bulharsko k Sovietskemu zväzu.
Od roku 1954 -1989 bol na čele štátu generálny tajomník Komunistickej strany Bulharska Todor Živkov. V roku 1990 sa konali prvé slobodné voľby, no opäť zvíťazila iba premenovaná strana. Socialistická vláda za šesť rokov takmer zruinovala bulharské hospodárstvo. Rok 1997 sa začal študentskými demonštráciami. Nádej na zlepšenie nastala po víťazstve reformnej Únie demokratických síl. Bulharsko vstúpilo do Európskej únie roku 2007.