fotogaléria Burundi   Oficiálny názov: Burundská republika Správne členenie: 17 provincií Politický systém: republika Hlavné mesto: Gitega Rozloha v km2: 27 834 Obyvateľstvo: 7 548 000 (hustota 206 os. / km2) Jazyk: rundčina, francúzština Mena: burundský frank ( 1€ -> cca 1784 BIF ) Lokalita: Kajiny sveta - Afrika Časové pásmo: Z + 2:00h Susedia: Kongo, Rwanda, Tanzánia     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Burundi   • dovolenka Burundi   • hotely Burundi   • doprava Burundi   • letenky Burundi   • cestovné kancelárie Burundi   • lastminute Burundi   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

BURUNDI

Malú, hornatú a preľudnenú krajinu vo východnej Afrike desaťročia ničia národnostné boje.

Vojna, hlad, choroby, bieda, masakre a vlny utečencov sú pre dejiny Burundi charakteristické. Rovnako ako susedná Rwanda musí tiež Burundi čeliť hrozivým národnostným problémom, ktoré často prechádzajú do ozbrojených konfliktov a nedovoľujú znepriateleným skupinám žiť spoločne v mieri a súlade.

Roku 1972 vypukol prvý z mnohých stretov kmeňových vojen, vyvolaných storočnými spormi, ktorý pripravil o život 120.000 ľudí a stal sa tragickým vyvrcholením prvého desaťročia nezávislosti krajiny. Opakované kmeňové vojny sú vyvolávané tradičnou nadvládou menšinového kmeňa Tutsiov, vysokých ľudí, pôvodom z Etiópie a Ugandy, nad vzrastom menšími príslušníkmi väčšinového kmeňa Hutuov. Hutuovia tvoria 85 % obyvateľstva, zatiaľ čo Tutsiovia iba 14 %. Pôvodní obyvatelia - pygmejskí Twaovia, zastupujú dnes iba 1 % obyvateľstva. Poľnohospodárski Hutuovia začali vytláčať pygmejský kmeň Twaov už pred tisíckami rokov. Až v 16. storočí prišli Tutsiovia a vnútili Hutuom feudálny systém pod vládou svojho kráľa Mwami. Hutuovia boli odsúdení k otroctvu a pásli Tutsiom dobytok.

Neustávajúce vlny násilia

Roku 1899 sa Burundi stalo jednou z kolónií Nemeckej východnej Afriky. Od roku 1919 potom bolo súčasťou územia Ruandy-Urundy, spravovaného Belgickom. Belgická vláda upevnila prostredníctvom tutsijskej aristokracie tradičné nadradené postavenie tutsijskej menšiny. Burundi získalo nezávislosť roku 1962. Za prvé štyri roky nezávislosti sa vystriedalo niekoľko vlád, pretože Tutsiovia a Hutuovia súperili o moc. Nepodarený hutuský štátny prevrat roku 1965 viedol k tutsijskej odvete a k poprave väčšiny hutuských politikov. O rok neskôr, keď kráľovský syn zosadil svojho otca, bola po vojenskom prevrate vyhlásená republika na čele s ďalším Tutsiom Michelom Micomberom. Roku 1972 sa prehlásil za diktátora a vzápätí nasledovalo povstanie Hutuov, pri ktorom bolo zabitých asi 1.000 Tutsiov. V duchu burundských dejín Tutsiovia odpovedali patrične brutálne.

Od tých čias sa objavujú snahy o nápravu vzájomných vzťahov. Napríklad tutsijskí statkári prenechali časť pôdy hutuským nájomcom, ale Tutsiovia mali stále hlavné slovo vo vláde a v armáde. Ďalší vojenský prevrat roku 1976 zosadil Micombera a postavil na čelo ďalšieho Tutsi Jeana Baptistu Bagaza. Prvé demokratické voľby sa konali roku 1993. K moci sa dostal Melchior Ndadaye, prvý hutuský prezident od získania nezávislosti, ktorý vyhlásil ambiciózny program s cieľom „vyliečiť burundskú národnostnú chorobu“. Bol pri moci iba 100 dní, kedy bol brutálne zavraždený. To vyvolalo novú vlnu násilia, v ktorej zahynulo 150.000 ľudí a ďalších viac ako pol milióna ušlo do Zairu, dnešnej Demokratickej republiky Kongo, Tanzánie a Rwandy, ktorá sa zmieta v rovnakých národnostných konfliktoch.

Ďalšia vlna násilia prišla roku 1994, kedy bolo zostrelené lietadlo, ktorým sa rwandský prezident Juvenal Habyarimani a nový burundský prezident Cyprien Ntaryamicera vracali z mierových rozhovorov v Tanzánii. Násilie stále pokračuje. Roku 1996 bol vojenským prevratom zosadený ďalší hutuský prezident Sylvestre Ntibantunganya, ktorý stál na čele údajne spoločnej vlády Hutuov a Tutsiov. Iniciátorom prevratu bol bývalý tutsijský prezident Pierre Buyoya. Zatiaľ čo sa zosadený prezident uchýlil na veľvyslanectvo Spojených štátov, jeho nástupca vyhlásil ofenzívu proti hutuskej opozícii. Podľa vývoja situácie sa zdá, že Burundi sa svojich kmeňových problémov len tak skoro nezbaví.

Prírodné podmienky

Burundi je malá krajina, nachádzajúca sa pri severozápadnom brehu jazera Tanganika, na náhornej plošine vo výške 1.500-2.000 m n. m. s najvyššou horou Mukike (2.670 m). Z jazera Tanganika vyteká rieka Ruzizi, ktorá je zároveň hranicou medzi Burundi a Demokratickou republikou Kongo. Na chudobných pôdach sú rozšírené savany a v nižších polohách aj menšie tropické lesy. Vlhké tropické podnebie má dve výrazné dažďové obdobia. Burundi je málo rozvinutý poľnohospodársky štát, ktorý je silno závislý od zahraničnej pomoci. Malé nerastné ložiská nemôžu vykryť požiadavky zahraničného kapitálu a vojnou poznamenané poľnohospodárstvo nemôže svojich obyvateľov uživiť.

Rovníková Afrika však napriek všetkým vojnám poskytuje hojnosť slnka a dažďa miestnym poľnohospodárom dobré podmienky na pestovanie mnohých druhov tropického ovocia a zeleniny. Sú to najmä sladké zemiaky, banánovník, hrach, šošovica, bôb, maniok. Niektoré farmy sú také veľké, že môžu pestovať kávovník. Káva potom tvorí 90% veľmi nízkych exportných príjmov krajiny. Miestami sa pestuje aj čajovník a bavlník. Chová sa tu dobytok, ovce a kozy.

Jednou z príčin kmeňových nepokojov môže byť aj preľudnenie. Počet obyvateľov naviac veľmi rýchlo rastie. Hlavné mesto Bujumbura je jediným veľkým mestom krajiny. Vážny problém je aj vnútrozemská izolácia. Burundi leží 2.000 km od Atlantického a 1.400 km od Indického oceánu. Prístup na náhornú plošinu je naviac obtiažny. Zdá sa, že republika Burundi bude ešte veľa rokov závislá na zahraničnej pomoci.