| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Eritrea, tisícročia ovládaná inými krajinami, prvý raz vo svojej histórii vybojovala nezávislosť.
Táto chudobná africká krajina sa nachádza pri pobreží Červeného mora a spolu s Džibutskom kontroluje strategicky významný prieliv Mandeb. K jej územiu patrí aj skupina Dahlackých ostrovov. Paralelne so západným pobrežím prebieha pásmo Etiópskej vysočiny. Pobrežné nížiny prechádzajú na juhovýchode do púštnej Danakilskej preliačiny, ktorá pokračuje do Etiópie. Na západe sa zo Sudánu do krajiny rozširuje polopúšť, ktorá vystupuje až na svahy vysočiny.
Život sa sústreďuje do horských údolí riek v západnej časti krajiny. Väčšina obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom. Pestuje sa najmä čirok, kukurica a rozšírený je chov kôz a oviec. Krajina patrí medzi najchudobnejšie na svete a v 60. rokoch ju opustilo okolo pol milióna obyvateľov, ktorí žijú najmä v Sudáne a Etiópii.
Od roku 1890 bola Eritrea talianskou kolóniou a v tom čase patrila k najpriemyslovejším štátom afrického kontinentu. V krajine sa vyrábal textil, obuv, cement a bola tam hustá dopravná sieť. Po prechodnej britskej správe bola Eritrea roku 1952 pripojená k Etiópii. Zo začiatku si uchovala istú autonómiu, ale tá bola roku 1962 etiópskou vládou zrušená.
To vyvolalo občiansku vojnu medzi Eritrejskou ľudovou oslobodeneckou frontou (EPLF) a etiópskou vládou. Vojna, najdlhšia v dejinách Afriky, trvala takmer 30 rokov a skončila roku 1991. Boje boli tak zúrivé, že znemožnili prísun medzinárodnej pomoci určenej na zmiernenie následkov katastrofálneho sucha v 70. a 80. rokoch, ktoré postihlo celú saharskú oblasť, no najviac Etiópiu a Eritreu.
Po páde etiópskeho diktátora Mengistu Haile Mariama toku 1991 vytvorila EPLF dočasnú vládu. V referende roku 1993 sa prevažná väčšina Eritrejcov vyslovila za nezávislosť. Prechodná vláda ustanovená na štyri roky, má za úlohu pripraviť krajinu na slobodné voľby.
Občianska vojna zmenila Eritreu na jednu z najchudobnejších krajín na svete, neschopnú zaistiť obživu pre svojich obyvateľov. Jedným z mála zdrojov krajiny sú peniaze ktoré posielajú domov robotníci pracujúci v zahraničí.
Dlhé eritrejské pobrežie predstavuje značný turistický a rybársky potenciál. Hlavnými prístavmi sú Mitsiwa a Aseb pri Červenom mori. Po získaní nezávislosti pripadlo Eritrei celé etiópske pobrežie a Etiópia dnes ako svoj obchodný prístav využíva Aseb. Obidve krajiny majú zmluvu o voľnom obchode a v súčasnom čase používa Eritrea etiópsku menu birr. Na Dahlackých ostrovoch bolo vybudované moderné rekreačné stredisko, určené najmä bohatým občanom Saudskej Arábie.
Napriek tomu, že je eritrejská vláda znepokojená fundamentalistami zo susedného Sudánu, podarilo sa jej dosiahnuť značnej politickej stability a hospodárskeho pokroku, a to najmä svojim odvážnym postojom k existujúcim problémom.
Turistom je povolené cestovať do určitých oblastí, pre ktoré im Centrum cestovného ruchu vystaví cestovné povolenie pre cudzincov. Sú to
oblasti:
Keren a okolie
Massawa a okolia
Decemhare a okolie
Mendefera a okolie
Filfil a okolie
Niektoré ďalšie oblasti môžu turisti navštíviť v doprovode turistického sprievodcu. Na návštevu kláštorov je potrebné povolenie príslušného úradu, podobne je tomu s návštevou archeologických miest či Dahlakových ostrovov. Podrobnejšie informácie vám poskytnú miestne cestovné kancelárie Eritrea.