| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Irak, bájne miesto rajskej záhrady a kedysi obilnica starovekého sveta, premárnil svoje ropné bohatstvo v dvoch ničivých vojnách.
Irak, krajina starej babylónskej a asýrskej kultúry a dejisko rozprávok Tisíc a jednej noci Harúna al Rašída, má dva zdroje bohatstva: ropu a vodu z dvoch hlavných riek. Zásoby ropy, objavené roku 1926, patria k najväčším na svete a až do vojny v Perzskom zálive roku 1991 prinášali takmer polovicu ziskov z exportu. Posledné roky sa krajina ocitá dôsledkom vojny a sankcií OSN na pokraji hladu.
Rieky Eufrat a Tigris sú lemované pásom úrodnej zeme, ktorý pochádza púšťou. Rajská záhrada Eden, kde podľa biblie žili prví ľudia, sa údajne nachádzala na sútoku obidvoch riek v okolí dnešnej Basry. Ropa je základom bohatstva Iraku a voda jeho živobytím. Ale značné zlepšenie životných podmienok vďaka ropnému boomu v 70. rokoch sa v 80. rokoch ocitlo v troskách v dôsledku vojny s Iránom a vinou prudkého poklesu cien ropy roku 1986. Vo vojne bolo zabitých alebo zranených 100.000 Iračanov. O dva roky došlo k irackej invázii do Kuvajtu, ktorá viedla k druhej vojne v Perzskom zálive.
Mnohonárodné sily, vedené Spojenými štátmi, v bleskovej vojne Irak porazili a predložili potupné podmienky požadujúce zničenie irackých zbraní hromadného ničenia a pravidelné inšpekcie OSN a zároveň zaviedli prísne sankcie na predaj irackej ropy na svetových trhoch.
Územie Iraku tvorí klin zeme medzi Saudskou Arábiou, Sýriou, Iránom a Perzským zálivom. Je takmer vnútrozemskou krajinou s výnimkou výbežku k Perzskému zálivu pri meste Šatt al Arabu. Na severe na hraniciach s Tureckom a Iránom sa týčia hory Kurdistanu s najvyššími vrcholmi viac ako 3.000 m. Šesť mesiacov v roku pokryté snehom, zjari rozkvitnú svahy množstvom kvetov. Púšte spolu s polopúšťami pokrývajú dve tretiny územia, smerom na západ sa nachádza rozsiahla Sýrska púšť. Na juhozápade leží Arabská púšť. Žije na nich iba malé množstvo kočovných pastierov. V južnej časti, medzi dvomi riekami sú rozsiahle močiare, bariny, veľké aj malé jazerá.
Celé storočia bolo územie medzi riekami Eufrat a Tigris známe ako Mezopotámia. Iba 10 % povrchu tvorí úrodná pôda, a toto územie sa nachádza práve tu. Obidve rieky sa pravidelne rozvodňujú a tak zahajujú obdobie vlahy a rastu. V krajine sa pestuje pšenica, jačmeň, ryža, tabak, bavlník, zelenina a ovocie. Irak je jedným z najväčších pestovateľov datľovníka. Datľovník je najcharakteristickejšou rastlinou chudobnej vegetácie krajiny.
S výnimkou severných vysočín panuje všade v lete vražedná horúčava ( až 50°C), v zime je chladno. Od mája do novembra je horúčava tak intenzívna, že nikto nikam zbytočne necestuje. Už od staroveku sa ľudia na poludnie sťahujú do chládku pivničných miestností.
Irak pozostáva z devätnástich guvernorátov alebo provincií (muhafadhat). Guvernoráty sú rozdelené na okresy (qadhas), ktoré sa ďalej delia na podokresy.
PROVINCIE:
Historici sa prú, či kolískou prvej svetovej kultúry bol egyptský Níl alebo iracké rieky. Je známe, že dolná Mezopotámia bola obrábaná už 5.000 rokov pr.n.l. Usadili sa tu Sumerovia a pred rokom 3.000 pr.n.l. vyvinuli svoje písmo. Nasledovali Babylončania Asýrania, Peržania a neskôr Alexander Veľký. Arabi dobyli krajinu v 7. stor. n.l. a Bagdad Harúna ar-Rašída sa stal známym strediskom vzdelanosti a umenia. Klasickými sa stali rozprávky Tisíc a jednej noci, ktoré Šeherezáda rozprávala svojmu manželovi Šahrijánovi, najmä príbehy o Aladinovi a Sindibádovi.
V 16. storočí bol Irak pripojený k Osmanskej ríši a Turci zostali v krajine až do britskej invázie do Iraku behom 1. svetovej vojny, ktorú podporili arabské vojská vedené T.E. Lawrencom , zvaným Lawrence z Arábie. Po vojne sa stal Irak mandátnym územím Veľkej Británie na čele s kráľom Fajsalom I. Roku 1932 mandát vypršal a Irak získal formálne nezávislosť. Monarchia skončila krvavou revolúciou roku 1958, kedy revolucionári zavraždili kráľa Fajsala II. A celú jeho rodinu. Potom bola vyhlásená Iracká republika.
Nasledovalo desať búrlivých rokov štátnych prevratov, po ktorých sa k moci dostala socialistická strana Baas, ktorá započala celý rad sociálnych a hospodárskych reforiem. V polovici 70. rokov plynuli Iraku rovnako ako ostatným krajinám produkujúcim ropu značné zisky z obrovského ropného boomu. K ropným poliam v Kirkúku a Mosulu na severe a v Basre na juhu pribudli roku 1975 nové náleziská pri Bagdade. Roku 1979 ťažila krajina 3 mil. barelov ropy denne. Následnú prosperitu bolo vidieť v celej krajine: automobily, hojnosť spotrebného tovaru, ambiciózne rozvojové programy, nové školy, nemocnice, cesty a továrne. Bolo zavedené bezplatné zdravotníctvo a vytvorením neproduktívnych pracovných miest takmer zmizla nezamestnanosť.
V tom istom roku sa stal prezidentom Saddám Husajn. Bola ustanovená osemčlenná revolučná rada, menovaná prezidentom, z ktorých radov mali byť vyberaní noví prezidenti. Roku 1980 zahájil Husajn vojnu proti Iránu. Irán, ktorý sa zbavil šáha, bol vo vleku revolučných zmien ajatolláha Chomejního. Vojnou vyvrcholili roky sporov o územie pri rieke Šatt al-Arab. Chomejního mladí vojaci kládli fanatický odpor a vojna pokračovala osem rokov až do doby, kedy OSN dojednala prímerie.
Napriek škodám spôsobených vojnou s Iránom pokračoval Saddám Husajn v zbrojení. V roku 1990 iracké sily bez varovania prepadli a obsadili Kuvajt, ropný emirát, s ktorým mal Irak vleklé hraničné spory. V duchu rezolúcie Rady bezpečnosti OSN vstúpili do Iraku jednotky Spojených štátov podporované väčšinou západných krajín ( vrátane kontingentov z Británie, Francúzska, Holandska, ... Československa ) a arabskými spojencami. Začala neľútostná vzdušná vojna, na Bagdad dopadali rakety a delostrelecké granáty a veľká časť infraštruktúry krajiny a komunikačné siete boli zničené.
Sankcie OSN zamedzili vývozu ropy cez Turecko. V zúfalom úsilí vyhnúť sa úplnému zničeniu utekali iracké vojská z Kuvajtu. Spojenecké bombardovacie a stíhacie lietadlá napadali utekajúce konvoje tak dlho, dokiaľ nebola celá armáda rozprášená. Utekajúci Iráčania sľubovali pomstu a rozpútali prvú veľkú ekologickú vojnu. Ničili a zapaľovali ropné vrty, takže dym z horiacej ropy zahaľoval po celé mesiace kuvajtskú oblohu a na hladinu Perzského zálivu sa dostalo veľké množstvo ropy. Hasenie vrtov trvalo niekoľko týždňov.
Dejiny Iraku sú odrazom rozmanitosti etnických typov obyvateľstva a ich vzájomných vzťahov. Táto rozmanitosť vyvoláva sektárske napätie, činí krajinu takmer neovládateľnou a pomáha diktátorom Husajnovho typu udržať sa pri moci. Aj keď tri štvrtiny obyvateľov sú Arabi, delia sa na menšinových sunnitov, ktorí však vždy držali politickú moc a väčšinových šíitov. Ostatným menšinám prúdi v žilách krv národov zo vzdialenej minulosti. Na severe žijú Turci, Arméni, Azerbajdžanci a Kurdi, ktorých ozbrojený boj za nezávislosť dlhé roky vyčerpáva irackú štátnu pokladnicu.
Aj keď hlavným jazykom je arabčina, menšiny hovoria kurdsky a turecky. Príslušníci vyššej vrstvy spoločnosti radi trávia čas v kluboch. Pre cudzinca je pozvanie do klubu vyznamenaním. Irak je krajinou mladých. Takmer 42 % obyvateľov je mladších ako 15 rokov. Ale v krajine je veľká negramotnosť v roku 1990 až 40%.
Arabský svet rozdeľuje spor o význam Muhammadovho zaťa a nástupcu Alího. Irán je šíitský a fanatický a považuje irackého prezidenta Husajna, sunnitu, za neveriaceho. Husajn naviac roku 1978 vypudil z krajiny Chomejního, ktorý tam bol v exile. Irackí šíiti povstali proti Husajnovi po vojne v Perzskom zálive, ale ich akcia bola kruto potlačená. Od tých čias sú na juhu krajiny časté šíitské nepokoje, zatiaľ čo na severe pokračujú Kurdi v boji za svoju nezávislosť. Husajnovo porušovanie ľudských práv bolo opakovane odsúdené Komisiou pre ľudské práva OSN.
Okrem vojen sa Irak borí s problémami rýchlej premeny tradičnej vidieckej spoločnosti na modernú mestskú. Počet obyvateľov v mestách v posledných tridsiatich rokoch prudko vzrástol. V mestách žije väčšina Iračanov, väčšinou v hlavnom meste Bagdade, kde je sústredená väčšina priemyselných podnikov krajiny. Vyrábajú sa tam koberce, výrobky z kože, textil, cement, tabakové výrobky a arak ( pálenka). Jediným prístavom v krajine je Basra. Je tu veľa rafinérií ropy a za normálnej situácie sa odtiaľ vyvážali ropné výrobky, vlna, obilie a datle. Prístav bol v obidvoch vojnách ťažko poškodený bombardovaním.
Irak má mnoho turistických zaujímavostí. Na bazároch, najmä tých veľkých zastrešených, býva veľmi rušno, v obchodíkoch a stánkoch sa predáva medený a strieborný tovar, ručne tkané koberce, korenie, ovocie, zelenina a ostatné miestne výrobky.
Starobylé miesto Nineve na druhom brehu Tigridu oproti Mausilu, bolo hlavným mestom Asýrskej ríše. Vykopávky tu odkryli paláce s nádhernými sochami. Babylon na rieke Eufrat 90 km južne od Bagdadu sa stal legendárnym vďaka svojim luxusným palácom z čias kráľa Nabukadnesara II. 600 rokov pred n.l. Múry, paláce a pútnické cesty boli zdobené farebnými tehlami a visuté záhrady boli jedným zo siedmych divov antického sveta. Sumerské mesto Ur, 310 km juhovýchodne od Bagdadu, bolo domovom Abraháma, „praotca viery“ v judaizme, islame aj kresťanstve.
Dlhodobé perspektívy Iraku by mohli byť vďaka zásobám ropy, síry, medi nádejné. Ale po vojne v Perzskom zálive vyhlásila OSN sankcie zakazujúce predaj irackej ropy. Aj keď následkom sankcií žije väčšina irackého obyvateľstva v biede, OSN je pripravená sankcie zrušiť, akonáhle Irak zlikviduje zbrane hromadného ničenia. Do tých čias však krajina nebude môcť svojho ropného bohatstva a nerastných surovín využívať. K prvému zmierneniu sankcií došlo koncom roku 1996, kedy OSN povolila Iraku predať v priebehu šiestich mesiacov ropu za dve miliardy dolárov a za takto získané peniaze nakúpiť potraviny.