fotogaléria Irak   Oficiálny názov: Iracká republika Správne členenie: 18 provincií, 101 okresov a 246 podokresov Politický systém: republika Hlavné mesto: Bagdad Rozloha v km2: 437 072 Obyvateľstvo: 29 700 000 (hustota 68 os. / km2) Jazyk: arabčina, kurdčina, turečtina, arménčina a asýrčina Mena: iracký dinár ( 1€ -> cca 1.665 IQD ) Lokalita: Kajiny sveta - Ázia Časové pásmo: Z + 3:00h Susedia: Irán, Jordánsko, Kuvajt, Saudská Arábia, Sýria, Turecko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Irak   • dovolenka Irak   • hotely Irak   • doprava Irak   • letenky Irak   • cestovné kancelárie Irak   • lastminute Irak   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

IRAK

Irak, bájne miesto rajskej záhrady a kedysi obilnica starovekého sveta, premárnil svoje ropné bohatstvo v dvoch ničivých vojnách.

Irak, krajina starej babylónskej a asýrskej kultúry a dejisko rozprávok Tisíc a jednej noci Harúna al Rašída, má dva zdroje bohatstva: ropu a vodu z dvoch hlavných riek. Zásoby ropy, objavené roku 1926, patria k najväčším na svete a až do vojny v Perzskom zálive roku 1991 prinášali takmer polovicu ziskov z exportu. Posledné roky sa krajina ocitá dôsledkom vojny a sankcií OSN na pokraji hladu.

Rieky Eufrat a Tigris sú lemované pásom úrodnej zeme, ktorý pochádza púšťou. Rajská záhrada Eden, kde podľa biblie žili prví ľudia, sa údajne nachádzala na sútoku obidvoch riek v okolí dnešnej Basry. Ropa je základom bohatstva Iraku a voda jeho živobytím. Ale značné zlepšenie životných podmienok vďaka ropnému boomu v 70. rokoch sa v 80. rokoch ocitlo v troskách v dôsledku vojny s Iránom a vinou prudkého poklesu cien ropy roku 1986. Vo vojne bolo zabitých alebo zranených 100.000 Iračanov. O dva roky došlo k irackej invázii do Kuvajtu, ktorá viedla k druhej vojne v Perzskom zálive.

Mnohonárodné sily, vedené Spojenými štátmi, v bleskovej vojne Irak porazili a predložili potupné podmienky požadujúce zničenie irackých zbraní hromadného ničenia a pravidelné inšpekcie OSN a zároveň zaviedli prísne sankcie na predaj irackej ropy na svetových trhoch.

Krajina a jej obyvateľstvo

Územie Iraku tvorí klin zeme medzi Saudskou Arábiou, Sýriou, Iránom a Perzským zálivom. Je takmer vnútrozemskou krajinou s výnimkou výbežku k Perzskému zálivu pri meste Šatt al Arabu. Na severe na hraniciach s Tureckom a Iránom sa týčia hory Kurdistanu s najvyššími vrcholmi viac ako 3.000 m. Šesť mesiacov v roku pokryté snehom, zjari rozkvitnú svahy množstvom kvetov. Púšte spolu s polopúšťami pokrývajú dve tretiny územia, smerom na západ sa nachádza rozsiahla Sýrska púšť. Na juhozápade leží Arabská púšť. Žije na nich iba malé množstvo kočovných pastierov. V južnej časti, medzi dvomi riekami sú rozsiahle močiare, bariny, veľké aj malé jazerá.

Celé storočia bolo územie medzi riekami Eufrat a Tigris známe ako Mezopotámia. Iba 10 % povrchu tvorí úrodná pôda, a toto územie sa nachádza práve tu. Obidve rieky sa pravidelne rozvodňujú a tak zahajujú obdobie vlahy a rastu. V krajine sa pestuje pšenica, jačmeň, ryža, tabak, bavlník, zelenina a ovocie. Irak je jedným z najväčších pestovateľov datľovníka. Datľovník je najcharakteristickejšou rastlinou chudobnej vegetácie krajiny.

S výnimkou severných vysočín panuje všade v lete vražedná horúčava ( až 50°C), v zime je chladno. Od mája do novembra je horúčava tak intenzívna, že nikto nikam zbytočne necestuje. Už od staroveku sa ľudia na poludnie sťahujú do chládku pivničných miestností.

Administratívne členenie

Irak pozostáva z devätnástich guvernorátov alebo provincií (muhafadhat). Guvernoráty sú rozdelené na okresy (qadhas), ktoré sa ďalej delia na podokresy.

PROVINCIE:

• Dohuk - obývajú prevažne Kurdi s arabskou, asýrskou a arménskou menšinou. Historicky tu žili aj židia.
• Ninive - je multietnická, najväčším a hlavným mestom je Mosul, ktorý leží cez rieke Tigris.
• Erbil - je hlavným mestom a ekonomickým centrom autonómnej oblasti Kurdistan.
• Kirkúk - jasnú väčšinu v provincii tvoria Kurdi, nasledujú Arabi, Turkméni, Asýrčania.
• Sulajmáníja - centrum veľkých básnikov, spisovateľov, historikov, politikov, učencov a spevákov.
• Saladin - pomenovanie po vodcovi Saladinovi ktorý odtiaľto pochádzal rovnako, ako Saddám Husajn
• Al Anbar - väčšina obyvateľov sú sunnitskí moslimovia a patria k arabskému kmeňu Dulaim.
• Bagdad - najmenšia ale najľudnatejšia provincia hlavného mesta.
• Diyala - hlavným odvetvím je poľnohospodárstvo, najmä pestovanir datlí vo veľkých hájoch.
• Karbala - sväté mesto pre šiitských moslimov so svätyňou uctievaného imáma Husajna.
• Babylon - hlavné mesto Hillah leží oproti starovekému mestu Babylon na rieke Eufrat.
• Wasit - močiare boli tradične domovom mnohých močiarnych Arabov.
• Najaf - mestá Najaf aj Al Kufah sú sväté pre väčšinové obyvateľstvo šiitských moslimov.
• Al-Qādisiyyah - zahŕňa mezopotámsky močiar Hor Aldelmj, prevažujú šiitskí Arabi.
• Maysan - značne utrpela počas iránsko-irackej vojny, v ktorej bola hlavným bojiskom.
• Muthanna - po páde Babylonu sa Uruk stal najväčším mestom v oblasti.
• Dhi Qar - oblasťje veľmi chudobná, bývala srdcom starovekej civilizácie Sumerov.
• Basra - jediná provincia s pobrežím, hraničí s Kuvajtom.
• Halabja - najmenej obývaný iracký guvernorát, v irackom Kurdistane.

História

Historici sa prú, či kolískou prvej svetovej kultúry bol egyptský Níl alebo iracké rieky. Je známe, že dolná Mezopotámia bola obrábaná už 5.000 rokov pr.n.l. Usadili sa tu Sumerovia a pred rokom 3.000 pr.n.l. vyvinuli svoje písmo. Nasledovali Babylončania Asýrania, Peržania a neskôr Alexander Veľký. Arabi dobyli krajinu v 7. stor. n.l. a Bagdad Harúna ar-Rašída sa stal známym strediskom vzdelanosti a umenia. Klasickými sa stali rozprávky Tisíc a jednej noci, ktoré Šeherezáda rozprávala svojmu manželovi Šahrijánovi, najmä príbehy o Aladinovi a Sindibádovi.

V 16. storočí bol Irak pripojený k Osmanskej ríši a Turci zostali v krajine až do britskej invázie do Iraku behom 1. svetovej vojny, ktorú podporili arabské vojská vedené T.E. Lawrencom , zvaným Lawrence z Arábie. Po vojne sa stal Irak mandátnym územím Veľkej Británie na čele s kráľom Fajsalom I. Roku 1932 mandát vypršal a Irak získal formálne nezávislosť. Monarchia skončila krvavou revolúciou roku 1958, kedy revolucionári zavraždili kráľa Fajsala II. A celú jeho rodinu. Potom bola vyhlásená Iracká republika.

Nasledovalo desať búrlivých rokov štátnych prevratov, po ktorých sa k moci dostala socialistická strana Baas, ktorá započala celý rad sociálnych a hospodárskych reforiem. V polovici 70. rokov plynuli Iraku rovnako ako ostatným krajinám produkujúcim ropu značné zisky z obrovského ropného boomu. K ropným poliam v Kirkúku a Mosulu na severe a v Basre na juhu pribudli roku 1975 nové náleziská pri Bagdade. Roku 1979 ťažila krajina 3 mil. barelov ropy denne. Následnú prosperitu bolo vidieť v celej krajine: automobily, hojnosť spotrebného tovaru, ambiciózne rozvojové programy, nové školy, nemocnice, cesty a továrne. Bolo zavedené bezplatné zdravotníctvo a vytvorením neproduktívnych pracovných miest takmer zmizla nezamestnanosť.

Iracké vojny

V tom istom roku sa stal prezidentom Saddám Husajn. Bola ustanovená osemčlenná revolučná rada, menovaná prezidentom, z ktorých radov mali byť vyberaní noví prezidenti. Roku 1980 zahájil Husajn vojnu proti Iránu. Irán, ktorý sa zbavil šáha, bol vo vleku revolučných zmien ajatolláha Chomejního. Vojnou vyvrcholili roky sporov o územie pri rieke Šatt al-Arab. Chomejního mladí vojaci kládli fanatický odpor a vojna pokračovala osem rokov až do doby, kedy OSN dojednala prímerie.

Napriek škodám spôsobených vojnou s Iránom pokračoval Saddám Husajn v zbrojení. V roku 1990 iracké sily bez varovania prepadli a obsadili Kuvajt, ropný emirát, s ktorým mal Irak vleklé hraničné spory. V duchu rezolúcie Rady bezpečnosti OSN vstúpili do Iraku jednotky Spojených štátov podporované väčšinou západných krajín ( vrátane kontingentov z Británie, Francúzska, Holandska, ... Československa ) a arabskými spojencami. Začala neľútostná vzdušná vojna, na Bagdad dopadali rakety a delostrelecké granáty a veľká časť infraštruktúry krajiny a komunikačné siete boli zničené.

Sankcie OSN zamedzili vývozu ropy cez Turecko. V zúfalom úsilí vyhnúť sa úplnému zničeniu utekali iracké vojská z Kuvajtu. Spojenecké bombardovacie a stíhacie lietadlá napadali utekajúce konvoje tak dlho, dokiaľ nebola celá armáda rozprášená. Utekajúci Iráčania sľubovali pomstu a rozpútali prvú veľkú ekologickú vojnu. Ničili a zapaľovali ropné vrty, takže dym z horiacej ropy zahaľoval po celé mesiace kuvajtskú oblohu a na hladinu Perzského zálivu sa dostalo veľké množstvo ropy. Hasenie vrtov trvalo niekoľko týždňov.

Dejiny Iraku sú odrazom rozmanitosti etnických typov obyvateľstva a ich vzájomných vzťahov. Táto rozmanitosť vyvoláva sektárske napätie, činí krajinu takmer neovládateľnou a pomáha diktátorom Husajnovho typu udržať sa pri moci. Aj keď tri štvrtiny obyvateľov sú Arabi, delia sa na menšinových sunnitov, ktorí však vždy držali politickú moc a väčšinových šíitov. Ostatným menšinám prúdi v žilách krv národov zo vzdialenej minulosti. Na severe žijú Turci, Arméni, Azerbajdžanci a Kurdi, ktorých ozbrojený boj za nezávislosť dlhé roky vyčerpáva irackú štátnu pokladnicu.

Aj keď hlavným jazykom je arabčina, menšiny hovoria kurdsky a turecky. Príslušníci vyššej vrstvy spoločnosti radi trávia čas v kluboch. Pre cudzinca je pozvanie do klubu vyznamenaním. Irak je krajinou mladých. Takmer 42 % obyvateľov je mladších ako 15 rokov. Ale v krajine je veľká negramotnosť v roku 1990 až 40%.

Arabský svet rozdeľuje spor o význam Muhammadovho zaťa a nástupcu Alího. Irán je šíitský a fanatický a považuje irackého prezidenta Husajna, sunnitu, za neveriaceho. Husajn naviac roku 1978 vypudil z krajiny Chomejního, ktorý tam bol v exile. Irackí šíiti povstali proti Husajnovi po vojne v Perzskom zálive, ale ich akcia bola kruto potlačená. Od tých čias sú na juhu krajiny časté šíitské nepokoje, zatiaľ čo na severe pokračujú Kurdi v boji za svoju nezávislosť. Husajnovo porušovanie ľudských práv bolo opakovane odsúdené Komisiou pre ľudské práva OSN.

Okrem vojen sa Irak borí s problémami rýchlej premeny tradičnej vidieckej spoločnosti na modernú mestskú. Počet obyvateľov v mestách v posledných tridsiatich rokoch prudko vzrástol. V mestách žije väčšina Iračanov, väčšinou v hlavnom meste Bagdade, kde je sústredená väčšina priemyselných podnikov krajiny. Vyrábajú sa tam koberce, výrobky z kože, textil, cement, tabakové výrobky a arak ( pálenka). Jediným prístavom v krajine je Basra. Je tu veľa rafinérií ropy a za normálnej situácie sa odtiaľ vyvážali ropné výrobky, vlna, obilie a datle. Prístav bol v obidvoch vojnách ťažko poškodený bombardovaním.

Turistické zaujímavosti

Irak má mnoho turistických zaujímavostí. Na bazároch, najmä tých veľkých zastrešených, býva veľmi rušno, v obchodíkoch a stánkoch sa predáva medený a strieborný tovar, ručne tkané koberce, korenie, ovocie, zelenina a ostatné miestne výrobky.

Starobylé miesto Nineve na druhom brehu Tigridu oproti Mausilu, bolo hlavným mestom Asýrskej ríše. Vykopávky tu odkryli paláce s nádhernými sochami. Babylon na rieke Eufrat 90 km južne od Bagdadu sa stal legendárnym vďaka svojim luxusným palácom z čias kráľa Nabukadnesara II. 600 rokov pred n.l. Múry, paláce a pútnické cesty boli zdobené farebnými tehlami a visuté záhrady boli jedným zo siedmych divov antického sveta. Sumerské mesto Ur, 310 km juhovýchodne od Bagdadu, bolo domovom Abraháma, „praotca viery“ v judaizme, islame aj kresťanstve.

Dlhodobé perspektívy Iraku by mohli byť vďaka zásobám ropy, síry, medi nádejné. Ale po vojne v Perzskom zálive vyhlásila OSN sankcie zakazujúce predaj irackej ropy. Aj keď následkom sankcií žije väčšina irackého obyvateľstva v biede, OSN je pripravená sankcie zrušiť, akonáhle Irak zlikviduje zbrane hromadného ničenia. Do tých čias však krajina nebude môcť svojho ropného bohatstva a nerastných surovín využívať. K prvému zmierneniu sankcií došlo koncom roku 1996, kedy OSN povolila Iraku predať v priebehu šiestich mesiacov ropu za dve miliardy dolárov a za takto získané peniaze nakúpiť potraviny.