fotogaléria Česká republika   Oficiálny názov: Česká republika Správne členenie: 14 krajov, 77 okresov Politický systém: republika Hlavné mesto: Praha Rozloha v km2: 78 866 Obyvateľstvo: 10 526 000 (hustota 133 os. / km2) Jazyk: čeština( úradná), slovenčina Mena: koruna ( 1€ -> cca 24,5 CZK ) Lokalita: Kajiny sveta - Európa Časové pásmo: Z + 1:00h Susedia: Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: pas, alebo občiansky preukaz Pozri tiež: • Česko   • dovolenka Česko   • hotely Česko   • doprava Česko   • letenky Česko   • cestovné kancelárie Česko   • lastminute Česko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

ČESKÁ REPUBLIKA

Krajina v srdci Európy, Česká republika, sa prekonaním totalitných režimov vracia neistými krokmi, presne v duchu textu svojej hymny: "kde domov můj" na západ, ku svojim kultúrnym a de­mo­k­ra­tic­kým tradíciám.

Keď sa v roku 1993 po rozpade Československa objavila na mape Európy Česká republika ako nový štát, išlo v podstate iba o zmenu politických hraníc. Český štát má tisícročnú tradíciu a za čias jeho trvania sa hranice veľakrát menili. Avšak jeho historické územie bolo od samého začiatku ovplyvnené geografickou polohou v strede Európy a v Českej kotline, obklopenej pohraničným horstvom.

Geografické pomery

Vnútri Českej kotliny leží najväčšie z troch historických území Čechy, ktoré charakterizuje celkové geografické pomery. Na východ položená Morava je tiež čiastočne uzatvorená horami, ale jej južná hranica je celkom otvorená do Podunajska. Tiež na sever vedie široké údolie nazývané Moravská brána, ktorá spája Moravu s tretím historickým územím Sliezkom. Z toho však zostali na území Českej republiky iba najjužnejšie výbežky.

Exponovaná poloha územia uprostred Európy učinila túto krajinu už od predhistorických čias križovatkou ciest a rôznych politických, náboženských a kultúrnych vplyvov. Už v paleolite existovalo na južnej Morave jedno zo stredísk formujúcej sa ľudskej spoločnosti, kultúra lovcov mamutov. Ich pozostatky vrátane 25.000 rokov starých rytých a plastických obrazov patrí k významným dokladom európskej prehistórie.

K najvýznamnejším predslovanským obyvateľom Českej kotliny patrili Kelti a po nich nemecké kmene. Keltský kmeň Bójov dal tomuto územiu staroveké meno Bohemia. Slovania sa usídlili v strednej Európe asi koncom 5. storočia a kmeň Čechov dal krajine nové meno Čechy.

Česká príroda a jej rozmanitosť

Rozlohou sa Česká republika radí k stredne veľkým európskym štátom. Väčšinu územia ( 93%) zaujímajú pahorkatiny a vrchoviny. Nížinám patrí 5% a vo výškach nad 1.000m sa nachádza iba 2% územia. Na horskom chrbte Krkonôš na hranici s Poľskom sa dvíha najvyšší vrchol republiky Snežka (1.602 m).

Pohoria

Geografické podložie väčšej časti územia tvorí Český masív a iba na východnom okraji Moravy sa na hranici so Slovenskom dvíhajú hory a pohoria, ktoré patria ku Karpatám. Medzi obidvomi systémami sa tiahne Moravská brána a moravské úvaly, ktoré od nepamäti spájali sever a juh Európy. Žulové skaliská vystupujú na povrch najmä v centrálnych častiach pohraničných hôr a na Českomoravskej vysočine. Celkom iný charakter má sopečná krajina Českého stredohoria. Severovýchodné Čechy a priľahlú časť Moravy pokrývajú pieskovcové vrstvy, ktoré bývali dnom posledného ( kriedového ) mora. Vznikli tu skalné mestá, sústredené najmä v turisticky atraktívnej oblasti Český raj. Najrozsiahlejšia vápencová krajina, známa ako Moravský kras, leží severovýchodne od Brna.

Rieky, jazerá, minerálne a termálne liečivé pramene

V Českej republike pramení mnoho miestnych riek a dve veľké európske rieky - Labe a Odra. V Čechách je najdlhšou riekou Vltava, na Morave Morava. V krajine sú v malom zastúpené prírodné jazerá, ale veľa umelých vodných plôch, rybníky a priehrady. V 16. storočí boli v južných Čechách a južnej Morave umelo vytvorené okolo 21.000 rybníkov. V súčasnosti je ich už asi iba štvrtina. Čechy sú tiež bohaté na minerálne pramene. Termálne liečivé pramene v Krušných horách založili tradíciu českých kúpeľných miest Karlove Vary a Mariánske Lázne.

Národné parky

Priemysel a poľnohospodárstvo nepriaznivo ovplyvnili životné prostredie. Na väčšine územia je krajina miestne celkom zdevastovaná. V odľahlých oblastiach sa však pôvodný ráz krajiny uchoval. V Novohradských horách na juhu Čiech bola roku 1838 založená najstaršia rezervácia Žofínsky prales a Hojná Voda. V republike sú tri národné parky: Krkonošský, Šumavský a Podyjský.

Krkonošský národný park

Krkonošský národný park (KRNAP) sa nachádza sa na severe Českej republiky na geomorfologickom celku Krkonoše. Najvyšším bodom je Snežka s 1.603 m nad morom. Rozkladá sa na ploche 363,27 km². Správu má Správa Krkonošského národného parku so sídlom vo Vrchlabí. Zaujímavosť: Krkonošský národný park je najstarším českým národným parkom, vyhláseným v roku 1963.

Šumavský národný park

Šumavský národný park je najväčší český národný park s rozlohou okolo 69.030 ha. Leží na Šumave, geomorfologickom celku na juhu Českej republiky. Jeho účelom je ochrana prírody a zachovanie unikátnych ekosystémov. Viac informácií nájdete na oficiálnych webových stránkach Šumavského národného parku.

Podyjský národný park

Podyjský národný park je zo všetkých troch najmenší český národný park, nachádzajúci sa na Morave. Vyhlásený v roku 1991 na území doterajšej CHKO Podyjí. Chráni zachovalé riečne údolie Dyje v bohato zalesnenej krajine juhozápadnej Moravy. Na rakúskej strane nadväzuje na Národný park Thayatal.

Dovolenka, cestovný ruch v Českej republike

Malebnosť českej krajiny, jej prírody, diel šikovných českých ručičiek a bystrého českého umu sú známe ďaleko za hranicami. Pre ostatných veľkým lákadlom a dôvodom návštevy a poznávania týchto jedinečných českých fenoménov. Slávne osobnosti českých dejín, umenia, vedy, športu sa nedajú vymenovať bez toho, aby sme nezabudli na niekoho významného. Je na mieste naplánovať si cestu priamo do ohniska českého diania a počas niekoľko dňovej dovolenky navštíviť Prahu. Je takmer isté, že sa do Českej republiky budete vracať znova a znova.

Viac na: Dovolenka Česká republika

Cestovný ruch je rozvíjajúci prvok českej ekonomiky, silu vyjadruje 16 pamiatok svetového dedičstva, 4 národné parky a 26 chránených krajinných oblastí. Hlavným hitom pre turistov sú hrady a zámky, kúpeľné mestá, hlavné mesto Praha, české hory, vidiek a chalupárstvo. Cestovný ruch v Českej republike je významnou ekonomickou činnosťou. V rámci svetového poradia sa pohybuje okolo 40. miesta, čo medzi naj­vys­pe­lej­šími ekonomikami v západnej Európe znamená poslednú pozíciu. Hospodársky prínos 4.6 mld. USD pred r. 2020, činil 2,5 % HDP. Celkom 11.148.000 návš­tev­ní­kov, z nich každý priniesol do Českej ekonomiky 542 USD. V odvetví cestovný ruch pracuje 208.330 ľudí, t.j. 4,1 % zamestnanosti čes. hospodárstva.

Hospodárstvo

Podobnosť veľkému hospodárskemu rozmachu počas obrodenia, sa v časoch povojnových podarilo uchovať prosperujúce hospodárstvo, napriek prechodu z komunistickéko systému do tržného, zostala Česká republika v skupine krajín s vyspelým hospodárstvom na 39. mieste v HDP s 35.440 USD/obyvateľa. Rozloženie zamestnanosti: 60% v službách, 38% v priemysle, 2% v poľnohospodárstve. Nezamestnanosť relatívne nízka sa pohybuje okolo 3-4%.

Vedúce postavenie v ekonomike drží strojárstvo

Jeho hlavnou oporou je priemysel, ktorý je sústredený prevažne v severnej polovici štátu. Za komunizmu bol kladený dôraz na ťažký priemysel. Medzi dvoma svetovými vojnami patrilo Československo medzi desať najvýznamnejších strojárenských producentov. K najdôležitejším strediskám patrí mimo Prahy aj Mladá Boleslav s výrobou osobných automobilov Škoda, Plzeň so Škodovými závodmi. Viac než storočnú tradíciu má aj textilný, obuvnícky, sklársky priemysel, výroba porcelánu a keramiky. V potravinárskom priemysle najviac prosperujú pivovary a mliekárne.

Prebiehajúca transformácia ekonomiky a privatizácia zasahuje do všetkých odvetví hospodárstva od bankovníctva až po drobné poľnohospodárske statky. Cieľom premeny je vyspelé tržné hospodárstvo a parlamentná demokracia, ktorá Českej republike umožnilo vstup do európskych a vojenských štruktúr. Česko je členom Európskej únie od 1.5.2004, NATO od r. 1999, OSN od r. 1993, OECD od r. 1995 a V4 od 1991, pripravuje sa na prijatie spoločnej európskej meny Eura, doposiaľ používa vlastnú menu Kč - česká koruna.

Poľnohospodárstvo

Vyspelé poľnohospodárstvo uživí základnými potravinami obyvateľstvo štátu. Dováža sa najmä subtropické ovocie, káva, kakao, vyváža sa chmeľ, sladový jačmeň, pivo a výrobky živočíšneho pôvodu.

Poľnohospodárska pôda tvorí asi 55 % rozlohy krajiny, z toho je 72 % orná pôda, 22 % lúky a pasienky a 6 % vinice, chmeľnice a záhrady. V súčasnosti poľnohospodárskej pôdy ubúda kvôli rozvoju dopravnej infraštruktúry, urbanizácii. Typické sú rozsiahle polia s jednou plodinou tzv. monokultúrou. Najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti, predovšetkým pre pestovanie plodín, sa nachádzajú v oblasti nížin napr. Dolnomoravský a Hornomoravský úval, Polabská nížina.

V chladnejších oblastiach sa pestujú menej náročné plodiny a chovajú zvieratá. Na viac ako 50 % ornej pôdy sa pestujú obilniny najčastejšie pšenica, ďalej jačmeň, raž, ovos, kukurica. Ďalej z rastlinnej produkcie: zemiaky na Českomoravskej vrchovine, cukrová repa, repka, vínna réva na južnej Morave, ovocie, zelenina, chmeľ, krmoviny.

živočíšna produkcia: chov hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny, oviec v horských oblastiach, napr. v Beskydoch. Rybnikárstvo - južné Čechy, hlavne Třeboňsko, včelárstvo - med a vosk.

Priemysel

ČR patrí k štátom s vyspelým priemyslom, najvýznamnejším odvetvím českého priemyslu je strojárstvo, najmä dopravné. V minulosti bol priemysel sústredený do oblastí s ťažbou nerastných surovín a orientovaný na ťažký priemysel ako ťažba uhlia, energetika, hutníctvo. Dnes vznikajú priemyselné zóny tzv. "na zelenej lúke" okolo veľkých miest. Najväčším zamestnávateľom v ČR je koncern Agrofert s 33 tis. zamestnancami, poľnohospodárstvo, potravinársky a chemický priemysel.

Strojárstvo v rámci strojárstva dominujú automobilky Škoda Auto v Mladej Boleslavi, Hyundai Nošovice, Toyota v Kolíne, nákladné autá Tatra Kopřivnice, autobusy Iveco (bývalá Karosa) vo Vysokom Mýte, traktory Zetor v Brne, autopríslušenstvo Bosh Diesel Jihlava, koľajové vozidlá Škoda Transportation Plzeň, Škoda Vagonka Studénka, ČKD Praha, športové lietadlá Aero Vodochody, Let Kunovice.

Ďalšími prvkami segmentu sú ťažké strojárstvo - Žďas veľké výrobné stroje, UNEX Uničov spracovanie kovu a elektrotechnický priemysel s produkciou domáce spotrebiče ETA Hlinsko, Panasonic Plzeň či výpočtová technika v rôznych prevádzkach.

Potravinárstvo mliekarne: Madeta (České Budejovice), Olma (Olomouc, pod Agrofertom), Kunín, Bohemilk (Opočno). Čokoládovňa Orion. Mäso: Vodňanské kurča (pod Agrofertom), Kostolecké údeniny (pod Agrofertom), Hamé (konzervy). Pekárne: Penam (pod Agrofertom), Bohemia Chips. Čaj Jemča. Minerálne vody: Mattoni, Poděbradka, Vincentka, Toma, Dobrá voda, Hanácka kyselka, Ondrášovka, Magnesia, Kofola.

Svetový význam má české pivovarníctvo. Plzeňský Prazdroj (Pilsner Urquell, Plzeň), Budějovický Budvar (České Budejovice), Staroprameň (Smíchov), Kozel (Veľké Popovice), Krušovice. Vinárstvo: Mikulov, Veľké Pavlovice. Bylinné likéry Becherovka (Karlove Vary). Ovocné destiláty Rudolf Jelínek (Vizovice). Muštáreň Hostětín vyrába bio ovocné nápoje.

Energetika okolo 60% energie vyrábajú tepelné elektrárne vďaka dostatku uhoľnžch zdrojov na Ostravsku a Mostecku. Približne 35% energie produkujú jadrové elektrárne Temelín a Dukovany. Ostávajúce 5% pripadá na obnovitelné zdroje voda, vietor, solár, biomasa.

Ťaťba nerastných surovín

Ťažba nerastných surovín v ČR má dlhú tradíciu, niektoré suroviny už boli takmer vyťažené napr. rudy. V minulosti sa ťažilo striebro - Jihlava, Kutná Hora, Příbram, Striebro, Jáchymov, urán - Jáchymov, Příbram, Česká Třebová, zlato ryžovaním v "zlatonosnej" rieke Otave. V súčasnosti sú najvýznamnejšími energetické suroviny ako hnedé uhlie - podkrušnohorská panva Most, Chomutov, ​​Sokolovská panva, čierne uhlie - predtým Ostravsko, dnes sa ťaží len na Karvinsku. Ropa a zemný plyn na Hodonínsku, urán v Dolnej Rožínke. Bohaté sú ložiská nerudných surovín a to kaolínu a sklárskych pieskov na Karlovarsku a Plzeňsku, stavebné hmoty štrkopiesky, vápenec, žula, tehliarske hliny.

Služby

Služby sú dnes najdôležitejšou zložkou hospodárstva, čo ukazuje na vyspelosť štátu. Asi 60 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách, čo je výrazný nárast po roku 1989. Verejné služby zaisťuje štát, napr. školstvo, zdravotníctvo, a komerčné služby zabezpečuje súkromný sektor, napr. hotely, obchody, reštaurácie, kiná, športoviská. Medzi najvýznamnejšie v oblasti služieb patrí cestovný ruch, ktorý bol opísaný vyššie.

České obyvateľstvo

V Českej republike žije približne 10 miliónov obyvateľov, čo ju radí na 14. miesto v Európe. Najväčším a hlavným mestom je Praha, ďalšie významné mestá sú Brno, Ostrava, Plzeň, Olomouc a Liberec.

• Počet obyvateľov k 1. januáru 2024 mala Česká republika približne 10,7 milióna obyvateľov.
• Hustota zaľudnenia Priemerná hustota zaľudnenia je okolo 135 obyvateľov na km².
• Hlavné mesto Praha je hlavným a najväčším mestom Českej republiky s viac ako 1,3 miliónom obyvateľov.
• Jazyk oficiálnym jazykom je čeština.
• Náboženstvo väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi, ale nábožensky je krajina pomerne rozmanitá.
• Veková štruktúra české obyvateľstvo je rôznorodé, s vekovými skupinami od detí po seniorov.

História Českého štátu

Predchodcom českého štátu bol mocenský útvar Veľká Morava (r.830-906). Na pozvanie moravského panovníka prišli z Byzancie vierozvesti Cyril a Metod, ktorí v krajine konsolidovali vznikajúcu kresťanskú cirkev a priniesli písmo. Keď Maďari porazili Veľkú Moravu, prenieslo sa stredisko moci do Čiech. Dynastia Přemyslovcov silou zjednotila kmene z okolia a rok 995 ( vyvraždenie Slavníkovcov a pripojenie ich území) je považované za vznik prvého českého přemyslovského štátu. Z přemyslovských panovníkov sa najviac preslávil knieža svätý Václav, považovaný tisíc rokov za patróna českej krajiny.

V 11. storočí pripojili Přemyslovci k Čechám Moravu, Sliezko aj ďalšie územia, ale iba tieto dve zostali tzv. historickým územím českého štátu.

Český kráľ Karol IV. cisárom rímskej ríše

V priebehu 12. a 13. storočia prebiehala intenzívna kolonizácia Českej kotliny slovanským obyvateľstvom vo vnútrozemí a nemeckým v pohraničných oblastiach. V 14. storočí počas vlády Luxenburgovcov sa stal český kráľ Karol IV. taktiež cisárom Svätej ríše rímskej. V tých časoch bola Praha najvýznamnejším európskym mestom a Čechy zažili vrcholný rozkvet stredovekej kultúry a vzdelanosti. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie gotické pamiatky, ako hrad Karlštejn. Roku 1348 založil Karol IV. v Prahe jednu z najstarších univerzít v Európe.

Husitské hnutie

Myšlienky oxfordského reformátora Viklefa sa šírili celou Európou a našli odozvu aj u českého katolíckeho kazateľa a univerzitného rektora Jána Husa. Ten sa postavil na čelo českého reformačného hnutia. Hus bol predvolaný pred katolícky koncil do Kostnice, a keď svoje učenie neodvolal bol 6.júla 1415 upálený. Tento čin viedol k náboženskej radikalizácii v celých Čechách, ktorá dostala názov husitské hnutie. Malo charakter náboženskej a sociálnej revolúcie, sprevádzanej bojom proti katolíckej cirkvi, križiackym výpravám a nakoniec aj výpadom do zahraničia. Bratovražedná bitka u Lipan bola predzvesťou konca husitstva. Ale Čechy zostali pri svojej evanielickej viere ešte storočia po tom, čo sa stali súčasťou habsburského štátu.

Bitka na Bielej hore

Povstanie českej šľachty a mešťanstva proti Habsburgovcom ukončila tragická bitka na Bielej hore roku 1620. Poprava vodcov povstania a elity národa roku 1621 je považovaná za jeden z najtragickejších dní českého štátu, ktorý stratil posledné zvyšky samostatnosti. Násilná rekatolizácia vyhnala z krajiny stotisíce evanielikov medzi nimi J. A. Komenského. Majetok starej českej šľachty prešiel do rúk katolíckej šľachty väčšinou nemeckej, ku ktorej patril napríklad rod Lichenštajnov.

České národné obrodenie

Storočný úpadok českého národa zastavili až v 19. storočí vlastenecké snahy českých umelcov, vedcov, mešťanov a posledných zvyškov českej šľachty v hnutí zvanom národné obrodenie. Čechy sú v tom čase najpriemyselnejšou krajinou Rakúsko - Uhorska, majú svojich zástupcov vo viedenskom sneme a celou krajinou sa šíri vlastenecké hnutie sprevádzané veľkým kultúrnym rozmachom. Je postavené Národné divadlo a Národné múzeum v Prahe, vznikajú hudobné a literárne diela takých autorov ako Bedřich Smetana, Božena Němcová, Jan Neruda a iných.

Rozpad Rakúsko - Uhorska a vznik Československej republiky

Radikalizácia českého národného cítenia dosiahla vrcholu v 1. svetovej vojne rozpadom Rakúsko - Uhorska a vznikom samostatnej Československej republiky. Medzi dvomi svetovými vojnami patrilo Československo k desiatke najpriemyselnejších krajín sveta. Bol to mnohonárodnostný štát s parlamentnou demokraciou na čele s prezidentom T.G. Masarykom. Zahraničná politika Československa sa orientovala na západné krajiny, najmä na Francúzko a Anglicko. Títo spojenci však mníchovskou dohodou z roku 1938 nechali Československo napospas Hitlerovi, ktorý pripojil k Nemecku najprv pohraničné oblasti ( Sudety) za nadšeného súhlasu väčšiny tamojšieho nemecky hovoriaceho obyvateľstva.

Protektorát Čechy a Morava

O pol roka neskôr obsadili nemecké vojská zvyšok českej krajiny a premenili ju na Protektorát Čechy a Morava. Východná polovica Československej republiky sa stala samostatným Slovenským štátom s pronemeckou vládou. Keď skončila 2. svetová vojna, víťazní spojenci rozhodli o navrátení pohraničia Československu, ale tiež vysťahovanie asi 3 miliónov sudetských Nemcov. Vysťahovalcov nasledovala po dvoch rokoch vlna českých emigrantov, ktorí opustili krajinu po komunistickom puči v roku 1948.

So Sovietskym zväzom na večné časy

Československo zostalo pod vplyvom Sovietskeho zväzu 40 rokov. Totalitný režim bol na krátky čas behom Pražskej jari 1968 pod vedením Alexandra Dubčeka potlačený. Na reformátorské snahy československých komunistov odpovedal Sovietsky zväz v auguste 1968 inváziou vojsk Varšavskej zmluvy (s výnimkou Rumunska) a Československo bolo donútené zostať členom komunistického bloku v duchu hesla "so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak". Obnovil sa tvrdý totalitný režim, ktorý viedol k devastácii hospodárstva, životného prostredia aj morálnych hodnôt.

Rozpadom Československa vznikli dva samostatné štáty, Česká republika a Slovenská republika

Po "zamatovej" revolúcii, ktorá trvala od 17. do 24. novembra 1989, bola komunistická moc v Československu konečne zlomená. Zatiaľ čo v Čechách sa upínali všetky snahy k návratu demokracie, súkromného vlastníctva a tržného hospodárstva, Slovensko sa radikalizovalo národnostne. Výsledkom bol rýchly a pokojný rozpad Československa, 1. januára 1993 vznikli dva nové samostatné štáty: Česká republika a Slovenská republika. V januári 1993 bol prvým prezidentom nového českého štátu zvolený Václav Havel, ktorého sídlom sa stali Hradčany a hlavným mestom Praha.

Súčasnosť Českej republiky

Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý štátny znak, štátna vlajka, pôvodná vlajka Československa, pretože Slovensko nemalo záujem túto vlajku použiť, štandarta prezidenta, štátna pečať, štátne farby a štátna hymna "Kde domov můj". Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak) husitského hnutia (heslo na prezidentskej štandarde), národného obrodenia (hymna) a Československa (vlajka).

Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala 1. januára 1993, so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. 12. marca 1999 bola prijatá do NATO a 1. mája 2004 vstúpila do Európskej únie. Roku 2004 pristúpila k Schengenským dohodám, na základe ktorých sa 21. decembra 2007 stala súčasťou Schengenského priestoru.

Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 Václav Havel, ktorý bol už československým prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený Václav Klaus, prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky Miloš Zeman, ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.