Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
klikacia mapa sveta - výber dovolenky
Rusko krajinafotogaléria Rusko
 
Oficiálny názov: Ruská federácia
Správne členenie: 21 republík
Politický systém:federácia
Hlavné mesto:Moskva
Rozloha v km2:17 075 200
Obyvateľstvo:147 740 000 (hustota 8,5 os. / km2)
Jazyk:ruština
Mena:rubeľ ( 1€ -> cca 40 RUB )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa, Azia
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Azerbajdžan, Bielorusko, Čína, Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Japonsko, Kazachstan, Kórejská ľ. republika, Litva, Lotyšsko, Mongolsko, Nórsko, Poľsko, Spojené štáty americké, Ukrajina
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: Rusko
 dovolenka Rusko
 • hotely Rusko
 • doprava Rusko
 • letenky Rusko
 cestovné kancelárie Rusko
 lastminute Rusko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

RUSKO

Rusko zostáva najväčším štátom sveta aj po rozpade Sovietskeho zväzu. Napriek tomu, že prechádza zložitým obdobím politických a hospodárskych zmien, patrí stále k rozhodujúcim svetovým veľmociam.

Rozloha Ruskej federácie, takmer 17,1 milióna km2, je väčšia ako územie niektorých svetadielov. Rusko zaberá časť východnej Európy a celú severnú Áziu. Najvýchodnejší Čukotský polostrov už vlastne siaha za hranicu západnej pologule a od americkej Aliašky ho delí iba 35 km široký Beringov prieliv. V Európe je najzápadnejšou časťou Ruska malá enkláva Kaliningradskej oblasti, ktorá je oddelená od územia Ruska dvoma pobaltskými republikami Litvou, Lotyšskom a Bieloruskom. Leží na pobreží Baltického mora medzi Poľskom a Litvou.

Prírodné podmienky

Základ ruského územia vytvárajú štyri rozsiahle prírodné celky: Východoeurópska rovina, Západosibírska nížina, Stredosibírska vysočina a Ďaleký východ. Východoeurópska rovina sa rozprestiera od západných hraníc štátu až po pohorie Ural, ktoré je pre Rusko už po niekoľko storočí veľkým zdrojom nerastných surovín a zároveň hranicou medzi Európou a Áziou. K východoeurópskej rovine sa na juhu primkýna najvyššie pohorie Kaukaz, kde sa týči sopečný dvojvrcholový Elbrus (5.642 m) najvyššia hora Európy (omylom býva uvádzaný alpský Mont Blank 4.810m).

K územiu Ruska patrí celé severné úbočie Veľkého Kaukazu, aj keď o jeho východnú časť bojuje čečenský národ, usilujúci sa o samostatnosť. Naprieč Východoeurópskou rovinou tečie najväčšia európska rieka Volga, ktorej široké povodie zbiera vodu takmer z celej polovice európskeho Ruska. Na rozdiel od väčšiny sibírskych riek tečie Volga na juh, ústí do Kaspického mora. Severná časť Východoeurópskej roviny je posiata desiatimi tisíckami ľadovcových jazier vrátane dvoch veľkých - Onežské jazero a Ladožské jazero, ktoré sú najväčšie v Európe.

V európskej časti Ruska sa sústreďuje politický, hospodársky aj kultúrny život krajiny. Sú tu najväčšie ruské mestá vrátane hlavného mesta Moskvy, ale tiež bývalé hlavné mesto cárskeho Ruska Petrohrad. Bohatú históriu, najmä počas 2. svetovej vojny, má Volgograd. K historickým mestám patrí Vladimir, Jaroslavľ a ďalšie. V blízkosti Uralu vyrástli priemyselné centrá, ako je Orenburg, Ufa a Perm. V juhoruských stepiach s úrodnou černozemou je základ ruského poľnohospodárstva, ktoré tak ako priemysel po rozpade Sovietskeho zväzu hľadá nové realizácie.

Podnebie Ruska je vzhľadom k jeho rozlohe veľmi rozdielne, ale v zásade je to severská krajina kde na väčšine územia prevláda výrazná vnútrokontinentálna klíma s pomerne teplými, aj keď krátkymi letami a dlhými, mrazivými zimami. Väčšina ruského územia leží v miernom pásme. Európske uralské stepi boli dávno premenené na polia. Pôvodné stepi zostávajú v Zabajkalí a na juhu Ďalekého východu. Jediná ruská polopúšť sa nachádza v preliačine Kaspického jazera (mora). Nemá spojenie so svetovým oceánom, ale voda tu je slaná a žijú tu typické morské živočíchy.

Rusi

Rusi sú najväčší slovanský národ, ktorý patrí do skupiny východoslovanskej. Sú to potomkovia staroruských kmeňov, ktoré pôvodne žili medzi Volgou a jej prítokom Oky a tiež v okolí Novgorodu. V 9. storočí vytvorili prvý štátny útvar. Kyjevskú Rus a prijali z Bizancie kresťanstvo. Východná cirkev sa už v rannom stredoveku oddelila od cirkvi západnej, a tak Rusi už po tisíc rokov vyznávajú pravoslávie. Kyjevská Rus trvala až do 13. storočia a k jej najvýznamnejším kniežatám patrili Vladimir a Jaroslav Múdry. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa začali utvárať východoslovanské národy. Rusi (Veľkorusi), Bielorusi a Ukrajinci.

Ruské kniežatstvá trpeli nájazdy južných Tatárov a zároveň bojovali medzi sebou o získanie nadvlády. V 15. storočí si upevnilo v bojoch s Tatármi svoje postavenie Moskovské veľkokniežatstvo, ktoré sa stalo základom Ruskej ríše. K nemu boli postupne pripojené všetky ďalšie kniežatstvá, často etnograficky odlišné kultúrou aj nárečím. Zjednotenie ruského štátu dokončil Ivan III. Vasilievič, veľké knieža celej Rusi, ktorý sa oženil s neterou posledného byzantského vládcu a prehlásil sa pokračovateľom Byzancie. Svojho syna dal korunovať na cára a do znaku si dal byzantskú orlicu. Takto posilnené Rusko začalo rýchlo zvyšovať svoj vplyv.

Expanzia na všetky svetové strany

Od 15. storočia rozširovalo ruské impérium svoje územie na všetky svetové strany. V 16. storočí bol na pobreží Bieleho mora vybudovaný prístav Archangeľsk, do vzniku Petrohradu najväčší ruský prístav. Na juh, predovšetkým ku Kaspickému a čiernemu moru, sa Rusi snažili dostať už skôr, no cesta na juh musela byť vydobytá proti Tatárom. Najväčšie územia tu vybojoval Ivan Hrozný. V južných stepiach boli postavené prvé pevnosti napr. dnešný Volgograd, ktoré sa stali základom veľkých miest. Po víťazných bojoch s Tatármi bola celá Volga ruská a stala sa najvýznamnejšou dopravnou tepnou krajiny.

Víťaznú vojnu o Krym vybojoval Peter Veľký s Tureckom, ale najväčšia časť čiernomorského pobrežia pripadla Rusku až za vlády Kataríny Veľkej. Keď počas sovietskej éry získal moc Ukrajinec Nikita Chruščov, „venoval“ Krym Ukrajine.

Na západ od Ruska, v strednej Európe, existovali už od 9. storočia mocné kresťanské štáty Litva, Poľsko, ktoré ovládalo aj Bielu Rus a Ukrajinu. V polovici 17. storočia uzatvoril vodca ukrajinských kozákov Bohdan Chmelnickij s cárom zmluvu o pripojení Ukrajiny k Rusku. Koncom 17. storočia vybojoval Peter Veľký od Švédov prístup aj k Baltickému moru a roku 1703 tam založil pri ústí Nevy Petrohrad, nové hlavné mesto Ruskej ríše. Na konci 18. storočia pripadol Rusku aj zvyšok Pobaltia. Koncom 19. storočia bolo Rusko obrovskou ríšou, ktorá nebola jednotná a v porovnaní s európskymi mocnosťami nesmierne zaostalá. Absolutizmus a feudalizmus v tomto impériu pretrvávali až do začiatku 20. storočia.

Boľševici a Lenin

Neobmedzená moc neschopného cára Alexandra III. a následovne aj Mikuláša II., privilegovaná vrstva statkárov, milióny zbedačených a negramotných roľníkov a ovládané nespokojné neruské národy, to bola výbušná zmes, ktorá hustla. Rad revolučných zvratov, sprevádzajúcich začiatok 20. storočia, kedy Rusko naviac prehralo vojnu s Japonskom. V roku 1905 vypukla vzbura na krížniku Potemkin a po generálnom štrajku vydal cár Mikuláš II. Manifest, v ktorom prisľúbil občianske slobody a zvolanie zákonodarného zhromaždenia - štátnej dumy.

Prvá svetová vojna urýchlila celkový rozpad impéria. Cár odstúpil a bola ustanovená dočasná vláda. Svitla nádej, že sa Rusko stane demokratickým štátom, ktorý v tých časoch bojoval po boku Anglicka a Francúzka proti Nemecku a Rakúsku. Vedľa štátnej moci však existovala aj moc revolučná. Časom získali rozhodujúci vplyv tzv. boľševici vedení Leninom, ktorí pripravovali sociálnu revolúciu. Petrohradskú Veľkú októbrovú revolúciu pripravoval Vojenský revolučný výbor vedený Trockým. S pomocou krížnika Aurora celkom ľahko obsadil Zimný palác. Narýchlo bol zvolaný Všeruský zjazd sovietov, kde bola ustanovená prvá sovietska vláda na čele s Leninom.

Podľa deklarácie práv národov z roku 1917, mali všetky neruské národy právo na odtrhnutie, čo väčšina národov využila. Ďalším dôležitým dokumentom novej vlády bolo uzatvorenie mieru. Rusko do ďalšieho priebehu 1. svetovej vojny už nezasahovalo, ale krajinou sa šírila občianska vojna, ktorá bola posledným pokusom o zvrhnutie vlády komunistov. Červená armáda napokon zvíťazila. Dopad tejto udalosti vie svet posúdiť až po desaťročiach. Roku 1922 bol vytvorený Zväz sovietskych socialistických republík. Založili ho Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko a Zakaukazská federácia.

Spoločenská doktrína filozofov 19. storočia, najmä Karola Marxa, sa stala politickou skutočnosťou roku 1917, keď Lenin a Trockij ovládli národ unavený vojnou a vnútili mu svoje predstavy. Cár a jeho rodina boli popravení, bohatí boli prenasledovaní, väznení a zabíjaní a štát sa stal všemocným. Poslední sa stali prvými. Lenin zomrel roku 1924 a Trockij bol v mexickom exile roku 1940 zavraždený.

Po Leninovej smrti sa ujal moci Gruzínec Josif Vissarionovič Džugašvili, známy ako Stalin. Ako generálny tajomník komunistickej strany si vybudoval pozíciu absolútneho vládcu. Strach z tajnej polície viedol obyvateľstvo k slepej poslušnosti. To umožnilo Stalinovi previesť rozsiahlu industrializáciu, kolektivizáciu poľnohospodárstva, výstavbu prieplavov a železníc. Stalinova hrôzovláda trvala 30 rokov a stála životy mnoho miliónov obyvateľov krajiny.

Roku 1941 Hitler šokoval Stalina

Napadnutie Sovietskeho zväzu Hitlerom v roku 1941, bolo šokom pre Stalina aj celý národ. Nepripravená Červená armáda pred Nemcami rýchlo ustupovala a v európskej časti krajiny prebiehala masová evakuácia obyvateľstva a celých podnikov za Ural na Sibír. Do obliehania sa dostal Leningrad (dnešný Petrohrad), v ktorom počas blokády zahynul takmer milión ľudí. Hlavné mesto Moskva sa za cenu veľkých obetí útoku fašistov ubránila. Ďalším neľútostným šialenstvom bol útok na Stalingrad, ktorý bol bránou na Kaukaz a k veľkým ložiskám ropy.

Stalingradská bitka znamenala zlom v pomere síl. V treťom roku vojny behom Veľkej letnej ofenzívy postúpila Červená armáda až o 600 km na západ. Sovietsky zväz v tejto vojne nakoniec zvíťazil. Bola to najťažšia skúška národa v tomto storočí, padlo 26 miliónov občanov, z veľkej časti civilistov. Víťazstvo bolo o to ťažšie, že Stalin dal povraždiť takmer celé velenie Červenej armády.

Víťazstvo posilnilo Stalinovu osobnú moc a komunizmus sa začal šíriť do sveta. V strednej Európe spadla „železná opona“, za ktorou zostalo šesť štátov vrátane východného Nemecka a Rakúska, ktoré však bolo v 50. rokoch uvoľnené do zóny neutrálnych krajín. Ruská komunistická ideológia podporovaná vývozom zbraní a poradcov začala prenikať aj do mnohých ázijských a afrických krajín. Začalo obdobie „studenej vojny", kedy bol svet opäť rozdelený na dve strany a v čase kubánskej krízy roku 1962 sa dokonca ocitol na pokraji 3. svetovej vojny.

Koniec Stalinovej éry

Keď roku 1953 Stalin zomrel, odhalil jeho nástupca Nikita Chruščov jeho zločiny. Nová politická téza viedla k všeobecnému uvolneniu v medzinárodných vzťahoch. Sovietsky zväz sa celkom úspešne rozvíjal a budoval gigantické diela socializmu a dosiahol nemalých výsledkov vo vede a výskume. Preteky o dopravenie prvého človeka do vesmíru symbolizoval Gagarin, ktorý sa stal najpopulárnejším človekom planéty. Ambiciózne stavby na Sibíri a Ďalekom východe nepriniesli očakávané výsledky a získanú časť potenciálu neustále odčerpávali výdaje na zbrojenie a vojnový výskum.

Sovietsky zväz sa stal vojenskou mocnosťou a bol pripravený pomôcť každej vláde, ktorá sa postavila proti kapitalizmu. Takto krvavou vojenskou intervenciou potlačil roku 1956 protikomunistické povstanie v Maďarsku a roku 1968 spolu s vojskami Varšavskej zmluvy obsadil Československo a v zárodku potlačil reformné snahy tzv. Pražskej jari. Mýtus neporaziteľnej Sovietskej armády však padol po neúspešnej intervencii v Afganistane, ktorá stála desaťtisíce ľudských životov a krajinu veľmi vyčerpala. Koniec Stalinovej éry každopádne priniesol významné uvoľnenie napätia vo vnútri systému aj navonok.

Gorbačov uvoľňuje okovy

Keď sa vlády ujal Michail Gorbačov, pokúsil sa komunistický systém reformovať. Gorbačovova medzinárodná politika, v ktorej usiloval o zníženie zbrojenia a dal súhlas na zjednotenie Nemecka, mala vo svete nesmierny ohlas, no doma podlamovala národné sebavedomie, nakoľko Rusi mohli po prvý krát vidieť a počuť, ako vyzerá svet za ich hranicami. Tiež uvoľnil sovietsku kontrolu východoeurópskych krajín, ktoré konečne mohli vziať svoj osud do vlastných rúk. A tak sa s jeho prispením roku 1989 európsky komunizmus zrútil. Gorbačov sa snažil zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu, no nakoniec došlo aj k jeho zániku a vytvoreniu prechodného štátneho útvaru, ktorý tvorilo 15 nezávislých štátov vrátane Ruska.

Nezávislosť vyhlásili pobaltské republiky Lotyšsko a Litva, slovanské republiky Bielorusko, Moldavsko a Ukrajina, zakaukazské republiky Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžán a stredoázijské republiky Turkmenistan, Uzbekistan, Tadžikistan a Kyrgystan. Väčšina z nich si uchovala niekdajšie zväzky s Ruskom. Prvým prípadom opätovného návratu je Bielorusko.

Priemysel a poľnohospodárstvo

Klimatické a pôdne podmienky väčšiny ruského územia poľnohospodárstvu veľmi neprajú. Na Sibíri boli zavlažované veľké oblasti a začalo sa tu s pestovaním obilnín vhodných pre krátke vegetačné obdobie. Aj keď mechanizácia a hnojenie výrazne zvýšili úrodu na západe, suchá pravidelne pôsobili výpadky úrody. Tiež spotreba v Rusku vzrástla vzhľadom k tomu, že počet obyvateľov sa zdvojnásobil a tiež sa zlepšila ich výživa. Po rozpade Sovietskeho zväzu roku 1991 bolo započaté s privatizáciou poľnohospodárskej pôdy na severe a juhu kavkazských stepí. Rusko dováža väčšiu časť potravín zo Spojených štátov, Kanady Argentíny a z krajín Európskej únie.

Čo sa však priemyslu týka, učinilo Rusko od 20. rokov obrovský pokrok. Po roku 1922 patrili k prioritám Sovietskeho zväzu technická modernizácia, vojenská prevaha a sebestačnosť. Sovietsky zväz sa zaradil medzi najvýznamnejších producentov ropy, uhlia, vodnej energie, rúd železa, oceli, niektorých neželezných kovov a dreva. Zlepšili sa železnice a začali sa využívať odľahlé oblasti. Urbanizácia je z veľkej časti dôsledkom využívania nerastného bohatstva. V krajine boli objavené obrovské zásoby rúd železa, medi, zinku, zlata, uránu, diamantov, uhlia, ropy a zemného plynu. Riedko osídlená Sibír a Ďaleký východ sú bohatými zásobárňami palív, energie, rúd a dreva.

Kĺúčovú, ale nákladnú úlohu tu hrá doprava a veľké vzdialenosti medzi zdrojmi a priemyslovými oblasťami. Najväčšie rieky tečú od severu na juh, a preto majú pre dopravu nerastného bohatstva iba obmedzený význam. Transsibírska magistrála, ktorá spája Moskvu s prístavom Vladivostok na pobreží Japonského mora, je dlhá 9.302 km. Od roku 1904 je hlavnou dopravnou tepnou krajiny a umožnila osídľovanť Sibír. Ďalšou 3.200 km dlhou magistrálou je Bajkalsko-amurská, ktorá je najambicióznejším povojnovým dopravným projektom. Mal umožniť využívanie tamojších nerastných surovín. Očakávané výsledky sa však nedostavili. Zásoby pohonných hmôt pozdĺž trati sú vykrádané, budovy zdevastované.

Najdôležitejšie priemyslové strediská sú Petrohrad, Moskva, oblasti pozdĺž Volgy a Kamy, južný Ural, Donecká panva a Kuzbas na západnej Sibíri. Malých a stredných podnikov je málo. Počas vlády Borisa Jelcina boli spravené podstatné kroky smerom k privatizácii, väčšina cien bola uvoľnená a výdaje na zdroje boli znížené.

Subjekty Ruskej federácie

Subjekt RF Субъект РФ Rozloha [km²] Obyv. [2023]   Hlavné mesto Cтолица
1AdygejskoРеспублика Адыгея7 792468 340 MajkopМайкоп
2Altajská republikaРеспублика Алтай92 903221 559 Horný AltajskГорно-Алтайск
3Altajský krajАлтайский край167 9962 268 179 BarnaulБарнаул
4Amurská oblasťАмурская область361 913772 525 BlagoveščenskБлаговещенск
5Archangeľská oblasťАрхангельская область589 9131 114 322 ArchangeľskАрхангельск
6Astrachánska oblasťАстраханская область49 024989 430 AstrachánАстрахань
7BaškirskoРеспублика Башкортостан142 9474 001 678 UfaУфа
8Belgorodská oblasťБелгородская область27 1341 531 917 BelgorodБелгород
9Brianska oblasťБрянская область34 8571 168 771 BrianskБрянск
10BuriatskoРеспублика Бурятия351 334982 629 Ulan-UdeУлан-Удэ
11Vladimírska oblasťВладимирская область29 0841 323 659 VladimírВладимир
12Volgogradská oblasťВолгоградская область112 8772 449 781 VolgogradВолгоград
13Vologdská oblasťВологодская область144 5271 139 499 VologdaВологда
14Voronežská oblasťВоронежская область52 2162 287 678 VoronežВоронеж
15DagestanРеспублика Дагестан50 2703 153 857 MachačkalaМахачкала
16Donecká ľudová republikaДонецкая Народная Республика26 5004 100 000 DoneckДонецк
17Židovská autonómna oblasťЕврейская автономная область36 266153 831 BirobidžanБиробиджан
18Zabajkalský krajЗабайкальский край431 8921 043 467 ČitaЧита
19Záporožský regiónЗапорожская область27 2001 636 000> MelitopoľМелитополь
20Moskovská oblasťМосковская область44 3298 594 454 MoskvaМосква
21IngušskoРеспублика Ингушетия3 628524 058 MagasМагас
22Ivanovská oblasťИвановская область21 437914 493 IvanovoИваново
23Irkutská oblasťИркутская область774 8462 357 134 IrkutskИркутск
24Kabardsko-BalkarskoКабардино-Балкарская Респ.12 470870 487 NaľčikНальчик
25Kaliningradská oblasťКалининградская область15 1251 027 678 KaliningradКалининград
26KalmyckoРеспублика Калмыкия74 731267 756 ElistaЭлиста
27Kalužská oblasťКалужская область29 7771 012 844 KalugaКалуга
28Kamčatský krajКамчатский край464 275312 704 PetropavlovskПетропавловск
29Karačajsko-ČerkeskoКарачаево-Черкесская Республика14 277464 219 ČerkesskЧеркесск
30KarelskoРеспублика Карелия180 520603 067 PetrozavodskПетрозаводск
31Kemerovská oblasťКемеровская область95 7252 604 272 KemerovoКемерово
32Kirovská oblasťКировская область120 3741 234 780 Kirov Киров
33KomijskoРеспублика Коми416 774803 477 SyktyvkarСыктывкар
34Kostromská oblasťКостромская область60 211620 776 KostromaКострома
35Krasnodarský krajКраснодарский край75 4855 687 378 KrasnodarКраснодар
36Krasnojarský krajКрасноярский край2 366 7972 849 169 KrasnojarskКрасноярск
37Republika KrymРеспублика Крым26 0811 896 393 SimferopolСимферополь
38Kurganská oblasťКурганская область71 488805 510 KurganКурган
39Kurská oblasťКурская область29 9971 083 584 KurskКурск
40Leningradská oblasťЛенинградская область83 9081 911 586 PetrohradСанкт-Петербург
41Luhanská ľudová republikaЛуганская Народная Республика26 7001 400 000 LuhanskЛуганск
42Lipecká oblasťЛипецкая область24 0471 113 680 LipeckЛипецк
43Magadanská oblasťМагаданская область462 464137 767  MagadanМагадан
44MarijskoРеспублика Марий Эл23 375671 455 Joškar-OlaЙошкар-Ола
45MordvianskoРеспублика Мордовия26 128770 673 SaranskСаранск
46MoskvaМосква2 51112 635 466 MoskvaМосква
47Murmanská oblasťМурманская область144 902724 452 MurmanskМурманск
48NeneckoНенецкий автономный округ176 81044 540 Narjan-MarНарьян-Мар
49Nižnonovgorodská oblasťНижегородская область76 6243 144 254 Nižný NovgorodНижний Новгород
50Novgorodská oblasťНовгородская область54 501586 129 Velikij NovgorodВеликий Новгород
51Novosibirská oblasťНовосибирская область177 7562 780 292 NovosibirskНовосибирск
52Omská oblasťОмская область141 1401 879 548 OmskОмск
53Orenburská oblasťОренбургская область123 7021 924 578 OrenburgОренбург
54Oriolska oblasťОрловская область24 652714 094 OriolОрёл
55Penzianska oblasťПензенская область43 3521 274 062 PenzaПенза
56Permský krajПермский край160 2362 556 852 PermПермь
57Prímorský krajПриморский край164 6731 863 011 VladivostokВладивосток
58Pskovská oblasťПсковская область55 399613 356 PskovПсков
59Rostovská oblasťРостовская область100 9674 153 763 Rostov nad DonomРостов-на-Дону
60Riazanská oblasťРязанская область39 6051 085 152 RiazaňРязань
61Samarská oblasťСамарская область53 5653 131 720 SamaraСамара
62Saratovská oblasťСаратовская область101 2402 360 959 SaratovСаратов
63PetrohradСанкт-Петербург1 4395 377 503 PetrohradСанкт-Петербург
64JakutskoРеспублика Саха (Якутия)3 083 523992 115 JakutskЯкутск
65Sachalinská oblasťСахалинская область87 101484 177 Južno-SachalinskЮжно-Сахалинск
66Sverdlovská oblasťСвердловская область194 3074 264 340 JekaterinburgЕкатеринбург
67SevastopoľСевастополь1 080522 057 SevastopoľСевастополь
68Smolenská oblasťСмоленская область49 779909 856 SmolenskСмоленск
69Severné OsetskoРесп. Северная Осетия-Алания7987688 124 VladikavkazВладикавказ
70Stavropoľský krajСтавропольский край66 1602 780 204 StavropolСтаврополь
71Tambovská oblasťТамбовская область34 462980 984 TambovТамбов
72Tatárska republikaРеспублика Татарстан67 8473 886 395 KazaňКазань
73Tverská oblasťТверская область84 2011 230 190 TverТверь
74Tomská oblasťТомская область314 3911 068 304 TomskТомск
75Tulská oblasťТульская область25 6791 432 570 TulaТула
76TuvianskoРеспублика Тыва168 604332 609 KyzylКызыл
77Ťumenská oblasťТюменская область1 464 1733 806 505 ŤumeňТюмень
78UdmurtskoУдмуртская Республика42 0611 484 460 IževskИжевск
79Ulianovská oblasťУльяновская область37 1811 203 969 UlianovskУльяновск
80Chabarovský krajХабаровский край787 6331 298 978 ChabarovskХабаровск
81ChakaskoРеспублика Хакасия61 569528 338 AbakanАбакан
82Chantyjsko-MansijskoХанты-Мансийский автоном. округ534 8011 702 240 Chanty-MansijskХанты-Мансийск
83Chersonská oblasťХерсонская область28 5001 000 000 ChersonХерсон
84Čeľabinská oblasťЧелябинская область88 5293 418 606 ČeľabinskЧелябинск
85ČečenskoЧеченская Республика15 6471 516 387 GroznyjГрозный
86ČuvašskoЧувашская Республика18 3431 198 429 ČeboksaryЧебоксары
87ČukotkaЧукотский автономный округ721 48150 040 AnadyrАнадырь
88JamalskoЯмало-Ненецкий автоном. округ769 250552 117 SalechardСалехард
89Jaroslavľská oblasťЯрославская область36 1771 227 383 JaroslavľЯрославль
 
    Россия 17 125 187 147 182 123     Москва

Budúcnosť Ruska je hádankou pre celý svet

Koniec 20. storočia je v Rusku charakterizovaný Jelcinovou vládou a hospodárskymi reformami. Tie doposiaľ viedli ku zrodu nepočetnej a často skorumpovanej bohatej elity, zatiaľ čo obyvateľstvo z odľahlých oblastí žije v biede, podobne ako za cára. Vedľa hospodárskych problémov, ktoré iba ťažko môžu byť prekonané bez výraznej pomoci zo zámoria, trápi Rusko plánované rozšírenie NATO o bývalých spojencov z Varšavskej zmluvy Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Českú republiku, Ukrajinu a ďalšie postsovietske krajiny, rovnako ako množstvo rozmanitých nárokov zo strany stovky menšinových národov s vlastnými jazykmi a zvykmi, ktoré žijú po celej krajine podľa svojich zvyklostí. Na prelome tisícročí sa budúcnosť Ruska nejaví nijako optimisticky. Pokiaľ táto ťažko skúšaná krajina uspeje, bude to najprekvapivejšie a najbolestnejšie získané víťazstvo.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.


ZSSR 15 zväzových republík


Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
Rozloha v km2
Pošet obyvateľov
         
 
 
Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
29 800
2 976 372
Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
86 600
7 961 619
Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
207 595
9 784 000
Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
45 226
1 340 000
Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
69 700
4 662 000
Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
2 724 900
15 730 000
Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
198 500
5 148 000
Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
65 300
3 250 000
Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
64 590
2 290 000
Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
33 840
4 264 000
Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
17 075 200
147 740 000
Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
143 100
7 321 000
Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
488 100
5 100 000
Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
603 700
? 50 100 000
Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan
448 900
27 400 000


 
Copyright © 2010−2026, Svet-dovoleniek, travel agency