| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Veľká krajina s veľkým nerastným bohatstvom sa po oslobodení spod nadvlády Ruska a socializmu stáva novou zaujímavou turistickou destináciou.
Kazachstan ležiaci v Strednej Ázii, je desaťkrát väčší ako Veľká Británia a je deviatou najväčšou krajinou na svete. Je druhou najväčšou republikou z bývalých republík Sovietskeho zväzu a rozkladá sa 3.000 km od Kaspického mora na západe k oblasti Xinjiang Uygur v Číne na východe. Juhovýchodnú hranicu lemuje horský hrebeň Ťan Šan, ktorý je vysoký 4.000 m. Hranice s Uzbekistanom a Turkmenistanom sú takmer priamočiare a prebiehajú stredom púšte Kyzylkum, Aralským jazerom a kopcovitou krajinou na pobreží Kaspického mora. Táto hranica bola umelo vytvorená v 20. rokoch sovietskou vládou.
Krajinu Kazachov tvoria väčšinou nížiny, severnú časť Turanská a východnú časť Prikaspická nížina. Nížiny na sever od Aralského jazera prechádzajú do Turgajskej plošiny. Väčšinu plochy nížin tvoria púšte, polopúšte a na severe stepi. Iba pätina povrchu leží v nadmorskej výške nad 500 m. Z vrchovín sú najväčšie Kazašská pahorkatina a južné zakončenie Uralu Mugodžary. Na juhovýchode zasahujú z Číny na územie Kazachstanu pohoria Targabataj a Džungarský Alatau, z Ťan Šanu potom pohorie Karatau.
Vďaka bohatým zrážkam rastú na severe krajiny stromy, ale južnejšie prší menej, a tak sa lesostep pozvoľna mení na polopúšť a púšť. Kazachstan má rýdzo kontinentálne podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi.
Na stepi pôvodne pásli stáda kočovní Kazachovia a príslušníci iných stredoázijských národov. Po roku 1954 bola veľká časť severných stepí zoraná a zúrodnená a tým sa získalo veľa poľnohospodárskej pôdy. Kazachstan sa čoskoro stal jednou z najväčších obilninárskych oblastí Sovietskeho zväzu s jednou pätinou sovietskej ornej pôdy a pestovala sa tu 1/7 sovietskej pšenice. Dnes predstavuje poľnohospodárstvo takmer 40 % celkovej produkcie krajiny. Nepredvídateľné dažďové zrážky spôsobujú veľkú neúrodu zhruba raz za desať rokov, ale aj v normálnych rokoch sú hektárové výnosy veľmi malé. Veľké ohrozenie poľnohospodárskych výnosov predstavuje pôdna erózia.
Ďalším problémom je vyschýnanie Aralského jazera, ktoré je spôsobené malým prítokom vody riek Amudar´je a Syrdar´je, ktorých voda zostáva na juhu v zavlažovacích systémoch. Vyschýnanie má za následok zvyšovanie koncentrácie minerálnych solí, pesticídov a herbicídov vo vode, ktoré ničia faunu aj flóru. Znečistenie spôsobené priemyslom je všade vidieť. Rýchla industrializácia krajiny začala v 40. rokoch. Počas 2. svetovej vojny sťahoval Sovietsky zväz dôležité továrne zo západu na východ ďaleko od fronty. Tak sa stal Kazachstan takmer cez noc priemyselnou krajinou.
Vďaka bohatým náleziskám uhlia, ropy, zemného plynu, rúd chrómu, molybdénu, niklu, kobaltu, olova, zinku, zlata, striebra a bauxitu vyrástli v oblasti Karagandy a pod horami Altaja a Uralu obrovské priemyselné centrá. V Kzylordskej oblasti na juhu je kozmodrom Bajkonur, odkiaľ bola vypustená prvá umelá družica Zeme. Vedľa moslimských Kazachov tu žijú Rusi, Ukrajinci, etnickí Nemci, Uzbekovia a ďalšie etniká.
Po vyhlásení nezávislosti prepukli v Kazachstane národnostné nepokoje. Spoločnosť ovládajú moslimovia, ale žije tu veľa kresťanov, prevažne pravoslávnych. Roku 1992 sa vzťahy s ruskou menšinou zhoršil. Nová ústava z roku 1993 uznala za úradný jazyk kazachčinu. Rusom bolo síce priznané zvláštne postavenie, ale návrh zákona z roku 1997 vyžaduje, aby všetci občania hovorili a písali kazašsky. Zákon sa stretol s obtiažami, nakoľko väčšina občanov vrátane etnických Kazachov hovorí stále rusky.
Od roku 1731 bol Kazachstan pod ruskou koloniálnou správou. Nezávislosť vyhlásil v roku 1991, ale s Ruskom si uchoval úzke hospodárske, obchodné aj politické vzťahy. Napriek bohatým nerastným zdrojom ropy a zemného plynu a sebestačnému poľnohospodárstvu je Kazachstan stále závislý na obchode s Ruskom. Tieto vzťahy by sa mohli posilniť po presťahovaní vlády z Alma-Aty do nového hlavného mesta Akmoly na severe krajiny.
Aj keď väčšina vývozu stále smeruje do bývalých sovietskych republík, s ktorými bol Kazachstan združený do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), podniká kroky k získaniu nezávislosti politickej aj hospodárskej. Prekážkou úplnej nezávislosti je vnútrozemská poloha krajiny. Pôvodne bránila vývozu ropy na Západ skutočnosť, že všetky ropovody vedú cez bývalé sovietske republiky. Ale roku 1994 bol podpísaný štyridsaťročný americko-kazašský plán rozvoja a využitia tengizských a korolevských ropných polí.
Nasledovali jednania o dodávkach ropy do západoeurópskych krajín a roku 1996 bola podpísaná s Ruskom a Ománom dohoda o výstavbe ropovodu k Čiernemu moru. Roku 1992 uvoľnila kazašská vláda ceny a začala s hospodárskymi reformami. Prisľúbená zahraničná pomoc, vlastné nerastné bohatstvo a privatizácia by mali Kazachstanu umožniť prechod od plánovaného k tržnému hospodárstvu. Vysoký dôraz je kladený na využitie krajiny ako turisticky zaujímavej a rôznorodej destinácie. Vláda podniká výrazné kroky podpory priemyslu dovoleniek a prílivu turistov.
Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.
Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na predovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kraji nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.
Zväzová republika | Hlavné mesto | Vstup | Ukončenie | Nástupnícka krajina | Rozloha v km2 |
Pošet obyvateľov |
Arménska SSR | Jerevan | 05.12.1936 | 23.09.1991 | Arménsko | 29 800 |
2 976 372 |
Azerbajdžanská SSR | Baku | 05.12.1936 | 30.08.1991 | Azerbajdžan | 86 600 |
7 961 619 |
Bieloruská SSR | Minsk | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Bielorusko | 207 595 |
9 784 000 |
Estónska SSR | Tallinn | 06.08.1940 | 06.09.1991 | Estónsko | 45 226 |
1 340 000 |
Gruzínska SSR | Tbilisi | 05.12.1936 | 26.12.1991 | Gruzínsko | 69 700 |
4 662 000 |
Kazašská SSR | Alma-Ata | 05.12.1936 | 16.12.1991 | Kazachstan | 2 724 900 |
15 730 000 |
Kirgizská SSR | Frunze | 05.12.1936 | 31.08.1991 | Kirgizsko | 198 500 |
5 148 000 |
Litovská SSR | Vilnius | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Litva | 65 300 |
3 250 000 |
Lotyšská SSR | Riga | 03.08.1940 | 06.09.1991 | Lotyšsko | 64 590 |
2 290 000 |
Moldavská SSR | Kišinev | 02.08.1940 | 27.08.1991 | Moldavsko | 33 840 |
4 264 000 |
Ruská SFSR | Moskva | 30.12.1922 | 26.12.1991 | Rusko | 17 075 200 |
147 740 000 |
Tadžická SSR | Dušanbe | 05.12.1929 | 26.12.1991 | Tadžikistan | 143 100 |
7 321 000 |
Turkménska SSR | Ašchabad | 27.10.1924 | 27.10.1991 | Turkménsko | 488 100 |
5 100 000 |
Ukrajinská SSR | Kyjev | 30.12.1922 | 10.12.1991 | Ukrajina | 603 700 |
? 50 100 000 |
Uzbecká SSR | Taškent | 27.10.1924 | 31.08.1991 | Uzbekistan | 448 900 |
27 400 000 |