 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
KÓREJSKÁ REPUBLIKA
Pre Kórejskú republiku je jeden sused vzorom a druhý hrozbou. Na silné a rozvíjajúce sa hospodárstvo však padá tieň veľmi pomalej politickej liberalizácie.
Kórea bola nazývaná „krajinou ranného kľudu“, ale dnes je kľudu v tejto dynamickej priemyselnej východoázijskej krajine veľmi málo. Takmer všade rastú továrne a buldozéry pripravujú miesto pre nové podniky, diaľnice a domy. Hlavným zdrojom nepokoja je severný sused - Kórejská ľudovodemokratická republika.
Prírodné podmienky
Pozdĺž celého východného pobrežia Kórejského polostrova sa tiahne horské pásmo, ktorého nadmorská výška sa na území Kórejskej republiky postupne znižuje. Na juhu krajiny sa vo vnútrozemí dvíha horský masív Sobek s najvyšším vrcholom Čiri (1 915 m). Krajina polostrova sa zvažuje na západ k Žltému moru. Pri jeho pobreží sú poľnohospodársky využívané nížiny. Ďalšia veľká nížina je v povodí rieky Naktonggang pri východnom úpätí pohoria Sobek. Pri ústí Naktongu vyrástlo priemyselné mesto Pusan. Západné a južné pobrežie je veľmi členité s mnohými polostrovmi a ostrovmi.
Podnebie je kontinentálne, v lete s mnohými monzúnmi. Stále zelené lesy rastú hlavne na horských úbočiach. Žije v nich ešte dosť pôvodných zvierat a sú tam tiež významné národné parky.
Krajina je chudobná na prírodné zdroje. Malé zásoby uhlia a energia horských riek pokrývajú energetické potreby krajiny iba z jednej štvrtiny. Poľnohospodárstvo je zamerané na pestovanie ryže, pšenice, kukurice, sóje, bavlníku, ovocia a zeleniny. Rozsiahly je chov prasiat, hydiny a priadky morušovej. Dôležitým zdrojom potravy aj devíz je rybolov.
História
Ako politická jednotka existuje južná Kórea od konca 2. svetovej vojny. Kórejská republika vznikla v roku 1948. Predtým v rokoch 1910-45 bola jednoducho južnou a to prevažne poľnohospodárskou časťou japonskej kolónie, ktorá sa rozkladala na celom Kórejskom polostrove. Ešte vo vzdialenejšej minulosti ovplyvňovala Kóreu Čína, ale stará kórejská kultúra po celé stáročia preukazovala veľkú životaschopnosť.
Začiatkom nášho letopočtu sa vytvorili na polostrove tri kórejské štáty: Silla, Pekče a Kogjuro. V 7. storočí sa Kórea zjednotila. Vládli jej síllski králi, ktorí s čínskou pomocou dobyli kráľovstvo Kogjuro na severe a Pekče na juhozápade. Počas Sillského panovania so sídlom v Kjongžu rozkvitala kultúra, umenie aj budhizmus.
Roku 1392 sa ujala vlády dynastia I (Ri), ktorá udržiavala spojenectvo s čínskou dynastiou Ming. Hlavným mestom sa stal Soul. Opäť sa rozvíjala kultúra, bol zavedený konfucionizmus a vytvorená vlastná fonetická abeceda. V 16. a 17. storočí napadli polostrov Japonci a Mandžuovia. Kórea sa potom dostala do izolácie.
Po čínsko-japonskej vojne (1894-95) a rusko-japonskej vojne (1904-05) sa Kórea stala roku 1905 japonským protektorátom a roku 1910 bola formálne pripojená k Japonsku ako jeho kolónia. Japonci ovládali krajinu až do roku 1945, kedy na juhu polostrova pristáli Američania. Rusko obsadilo sever, a tak Kórea bola rozdelená 38. rovnobežkou na dve okupačné zóny. Rozdelenie malo byť dočasné, ale prehĺbenie studenej vojny viedlo k ustanoveniu dvoch nepriateľských štátov. Komunistického a prezápadného. V roku 1950 zaútočila severokórejská armáda na svojho južného suseda a tak začala kórejská vojna (1950-53).
Napriek tomu, že boli Severokórejci posilnení čínskou armádou, boli zatlačení vojskami OSN, ktoré tvorili najmä vojaci Spojených štátov. Nakoniec bolo podpísané prímerie s hranicou takmer rovnakou ako bola predtým. Dve Koreji museli ďalej existovať vedľa seba. Na severe komunistická Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) a na juhu Kórejská republika.
V roku 1953 bola Kórejská republika vyčerpaná a schudobnela. Jej hospodárstvo sa zakladalo najmä na poľnohospodárstve. Mestá aj komunikácie boli zničené vojnou. Americká pomoc síce umožnila krajine prežiť, ale situácia sa začala zlepšovať až v 60. rokoch. Nová hospodárska politika podporovala rozvoj textilného priemyslu a výrobu lacných elektronických prístrojov. Od začiatku 70. rokov sa rýchlo rozvíjal aj ťažký priemysel. Japonské investície napomohli ďalšiemu priemyselnému rozvoju. Juhokórejský priemyselný zázrak sa inšpiroval práve povojnovým vývojom v Japonsku.
Rovnako ako v Japonsku je tiež juhokórejské obyvateľstvo vzdelané a pracovité. V posledných rokoch však mzdy prudko vzrástli a Kórejská republika sa stala po Japonsku druhým najdrahším ázijským výrobcom. Rovnako ako v krajine vychádzajúceho slnka sa od obyvateľov očakáva absolútna disciplína a prispôsobenie, najmä čo sa týka pracovnej kázne.
Nespokojnosť však rástla so správou krajiny. Stále viac obyvateľov sa búrilo proti autoritárskej vláde, ktorá sa stala terčom medzinárodnej kritiky za nedodržiavanie ľudských práv.
Dva štáty
Štátne plánovanie pomohlo naštartovať úspešný rozvoj juhokórejského hospodárstva, ale najdôležitejším faktorom rozvoja bol postoj obyvateľov k severokórejským susedom. Nielenže sa rozhodli prekonať sever vo všetkom ale stála hrozba invázie udržiavala neobyčajnú kázeň a uvedomelosť.
Severokórejskej hrozbe však vzdoruje Kórejská republika tiež dobre vyzbrojenou armádou. Kórejská republika je teoreticky demokratická krajina, ale v období 1961-93 tam vládli silní vojenskí vodcovia. Politickí oponenti boli prenasledovaní. Mohutné študentské demonštrácie mali za následok, že prezident prijal požiadavky demonštrantov, súhlasil s prijatím novej ústavy, s priamou voľbou prezidenta aj s vyhlásením amnestie pre opozičných predákov.
Požiadavky na liberálnejší spôsob vlády priniesli ovocie až v roku 1993, kedy bol uvedený po rokoch vojenskej vlády prvý civilný prezident Kim Jong-sam. Veľký zahraničný dlh a hrozba ochranných opatrení proti juhokórejským výrobkom na cudzích trhoch by mohli čiastočne ohroziť silné hospodárstvo.
Krajina ale poskytuje obdivuhodný príklad rýchleho prerodu z chudobnej krajiny na bohatú a obyvatelia sa tešia z prosperity, o akej sa predošlej generácii ani len nesnívalo. Vzťahy medzi KĽDR a Kórejskou republikou sa opäť zhoršili v roku 1994, keď KĽDR odmietla povoliť Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu inšpekciu svojich jadrových elektrární. Existovali totiž obavy, že KĽDR pripravuje výrobu svojej prvej atómovej bomby. Napätie čiastočne povolilo po smrti severokórejského vodcu Kim Ir-sena, pretože jeho syn a dedič Kim Čong-il zaujal zmierlivejší postoj.
K skutočnému otepľovaniu vzťahov dochádza až roku 2018, kedy sa na Kórejskom polostrove konajú zimné olympijské hry v Pjongčangu. Na otváracom ceremoniáli pochodovali športovci Severnej a Južnej Kórey spoločne pod zjednotenou vlajkou. Spoločný ženský hokejový tím, ktorý postavili obe krajiny a návšteva hier predstaviteľkou vlády Kim Jo-čong (sestra Kim Čong-una), ktorá si symbolicky podala ruku na zahajovacom ceremoniáli s juhokorejským prezidentom Mun Če-in, boli výraznými posolstvami k prichádzajúcim snahám o zmierenie na Kórejskom polostrove. Nasledujúce stretnutie Donalda Trumpa a Kinm Čong-una v Singapúre 12.6.2018 by malo zahájiť etapu nových vzťahov medzi KĽDR a USA.