fotogaléria Malajzia   Oficiálny názov: Malajzia Správne členenie: 13 štátov a 3 federálne územia Politický systém: parlamentná monarchia Hlavné mesto: Kuala Lumpur Rozloha v km2: 329 790 Obyvateľstvo: 20 581 000 (hustota 62 os. / km2) Jazyk: malajčina, čínština, angličtina, tamilčina, a domorodé jazyky Mena: ringgit ( malajský dolár) ( 1€ -> cca 4,3 MYR ) Lokalita: Kajiny sveta - Ázia Časové pásmo: Z + 6:00h Susedia: Brunei, Filipíny, Indonézia, Singapur, Thajsko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas Pozri tiež: • Malajzia   • dovolenka Malajzia   • hotely Malajzia   • doprava Malajzia   • letenky Malajzia   • cestovné kancelárie Malajzia   • lastminute Malajzia   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

MALAJZIA

Dve časti štátu Malajzia delí 700 km široké juhočínske more.

Hory stratené v džungli, husté a vlhké lesy na pobreží, rozsiahle plantáže. kaučukovníkov a olejnatých paliem, kilometre zlatých pláží, to všetko je Malajzia. V horúcom a vlhkom podnebí sa darí vzácnym tropickým stromom a rôznym druhom orchideí. Svieža a zelená Malajzia je jednou z najúspešnejších tropických krajín: je najväčším svetovým producentom kaučuku, palmového oleja, korenia a cínu a významným dodávateľom tropického dreva. V poslednom čase začala vyvážať aj ropu, zemný plyn, strojárenské výrobky a motorové vozidlá.

To všetko sa podarilo v nezvyčajnom štáte, ktorý tvorí Západná Malajzia na Malajzijskom polostrove a Východná Malajzia na severozápade ostrova Kalimantan, kde leží provincia Sabah a Sarawak. Obe časti Malajzie sú oddelené 700 km juhočínskeho mora a okrem britského koloniálneho panstva nemali nič spoločného. Západná Malajzia bola vždy výrazne rozvinutejšia ako Východná.

Za úspechy vďačí Malajzia svojim obyvateľom, ktorí tvoria nebezpečnú zmes rás Malajzijcov, Číňanov, Indov a sú tu ďalšie väčšinou domorodé národy. V politickom živote dominujú Malajzijci , zatiaľ čo Číňania ovládajú hospodárstvo. Napätie medzi obidvomi skupinami by mohlo ohroziť úspešný rozvoj krajiny. Preto sa všetci snažia o harmonické spolunažívanie.

Federácia 13 štátov

Malajzia je federatívna konštitučná monarchia zložená z trinástich štátov (monarchií a republík) a troch teritórií pod správou federácie. Hlavou federácia je kráľ, ktorý je volený na päť rokov. Štátne zriadenie je podobné britskému, nakoľko z Britského impéria sa Malajzia pred niekoľko desaťročiami emancipovala. Krajina sa skladá z 13 spolkových štátov a 3 spolkových teritórií, ktoré sa nachádzajú na Malajskom polostrove (Západná Malajzia - ZM) alebo ostrove Borneo (Východná Malajzia - VM), z ktorého väčšia časť územia pripadá Indonézii.

Spolkové štáty:

• Johor (Johor Bahru) - ZM
• Kedah (Alor Setar) - ZM
• Kelantan (Kota Bharu) - ZM
• Malacca (Malacca) - ZM
• Negeri Sembilan (Seremban) - ZM
• Pahang (Kuantan) - ZM
• Penang (George Town) - ZM
• Perak (Ipoh) - ZM
• Perlis (Kangar) - ZM
• Sabah (Kota Kinabalu) - VM
• Sarawak (Kuching) - VM
• Selangor (Shah Alam) - ZM
• Terengganu (Kuala Terengganu) - ZM

Spolkové teritóriá:

• Kuala Lumpur - vnútri Selangoru - ZM
• Labuan - ostrov blízko Sabahu - VM
• Putrajaya - medzi Selangor a Negeri Sembilan - ZM

Obidve časti Malajzie sú hornaté a zalesnené. Na Malajzijskom polostrove dosahujú vrcholy výšku až 2.190 m (Tahan) a na Kalimantane v Sabahu až 4.101 m (Kinabalu).

História

Predkovia Malajzijcov pochádzali z oblasti Yunnan v južnej Číne a územie osídlili v období 2000 až 1000 pr .n. l. Od začiatku nášho letopočtu vznikali na juhu Malajzijského polostrova malé štáty sústredené okolo prístavov, ktoré zaisťovali obchodné styky medzi Áziou a Čínou. V 15. storočí obrátili arabskí obchodníci z oblasti Perzského zálivu obyvateľov na islam. Sultán sídlil v meste Melaka, ktoré sa vďaka výhodnej strategickej polohe medzi Indiou a Čínou stalo prosperujúcim obchodným strediskom.

Krátko na to prišli Európania. Roku 1509 bola Melaka dobytá Portugalcami, tých vystriedali časom Holanďania, ktorí zostali v krajine viac ako 200 rokov. Roku 1824 ju prevzali Briti, ktorí už skôr založili obchodné osady na ostrove Pinang a v Singapure. Tieto územia utvorili roku 1826 kolóniu Prielivovej osady a roku 1867 sa stala korunnou kolóniou. O niekoľko rokov neskôr ovládla Británia aj provincie Perak a Selangor a roku 1930 už kontrolovala celý Malajzijský polostrov.

Obidve provincie Východnej Malajzie sa však dostali pod britskú správu až po 2. svetovej vojne. Roku 1841 tam Brit James Brooke potlačil vzburu proti brunejskému sultánovi a za odmenu bol menovaný sarawackým radžom. Jeho následníci tu vládli až do japonskej invázie behom 2. svetovej vojny. Po vojne radža odovzdal územie britskej korune. Druhá provincia Sabah bola spravovaná Britskou spoločnosťou Severného Bornea.

Japonská okupácia Malajzie ukázala, že Briti niesu neporaziteľní, čo dalo impulz k vzniku oslobodeneckého hnutia. Po vojne sa partizánske skupiny stiahli do džungle, odkiaľ podnikali teroristické útoky proti Britom. Pohotovosť, ako sa volal tento stav bola potlačená. Briti si uvedomovali, že túto situáciu nieje možné riešiť iba vojensky . Roku 1957 bola vytvorená nezávislá Malajzijská federácia, ku ktorej sa roku 1963 pripojili Singapur, Sarawak a Sabah a bola premenovaná na Malajzijskú federáciu. Singapur však čoskoro z federácie vystúpil a krajina tak prišla o najväčší prístav a dôležité priemyselné stredisko.

Deväť z 13. malajzijských štátov má na čele sultána alebo iného dedičného vládcu, štyri riadi guvernér menovaný kráľom. Každých päť rokov volí deväť dedičných vládcov kráľa. Každý štát má vlastnú ústavu a vládu. Hospodársky úspech Malajzie po získaní nezávislosti je výsledkom účelného využívania prírodných zdrojov. Mena patrí k najsilnejším na svete.

Poľnohospodárstvo

Kľudný život panuje ako v malých dedinkách pozdĺž riek, kde sa pestuje ryža a chová dobytok, taktiež v rybárskych dedinkách na pobreží Terengganu. Miestni rybári však musia čeliť konkurencii väčších člnov a aj turisti začínajú prekážať korytnačkám obrovským, ktoré raz za rok priplávajú na pobrežie, kde kladú vajcia do bieleho piesku.

V čase získania nezávislosti boli územia na Kalimantane zaostalé. Všade rástol tropický dažďový prales, pozdĺž pobrežia Sarawaku sa tiahol barinatý les, vnútrozemie bolo riedko osídlené. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a bývali v spoločných domoch. Pozdĺž pobrežia ležali roztrúsené dedinky Dajakov alebo Ibanov, ktorých živili drevorubačstvo a rybolov. Ich predkovia boli piráti. Neskôr pomohol zbohatnúť zaostalým oblastiam Sarawaku a Sabahu ropný priemysel. Zvýšila sa ťažba a predaj tropického dreva do Japonska a Spojených štátov.

Naopak kontinentálna časť Malajzie mala už v čase získania nezávislosti rozvinuté hospodárstvo. Tvorili ho pestovanie kaučukovníka a ťažba cínu. Semená kaučukovníku sem prepašoval z Brazílie Henry Wickham. Vypestované sadenice boli prevezené hlavne do britských kolónií na Filipínach, ale iba 20 sadeníc bolo prevezených do Malajzie. Aký obrovský priemysel z nich vznikol, by nepredpokladal ani sám Wickham.

Dvadsať sadeníc položilo základ budúcim rozsiahlym plantážam. Briti využili už existujúce dopravné (aj železničné) siete vybudované na prepravu rúd cínu a rozvinuli pestovanie kaučukovníka na západnej časti polostrova. Dnes sú dve tretiny kaučukovníkových plantáží v rukách Malajzijcov. Neskôr však začali kaučukovníkom konkurovať ešte lukratívnejšie rastliny, olejnaté palmy. Ich pestovaním bola zahájená doposiaľ nevídaná devastácia dažďového pralesa, ktorý už ani nie je využitý na ťažbu dreva, ale je vypaľovaný a namiesto neho sú osádzané palmové plantáže obrovských rozmerov.

Palmový olej

Malajzia a Indonézia sú najväčší svetoví producenti palmového oleja, produkujú viac než polovicu svetovej spotreby a stále rozširujú svoje palmové plantáže. Malajzia pestuje palmy na výmere 6 mil. hektárov (údaj z 2017). Väčšina existujúcich plantáží Sarawaku sa nachádza v divízii Miri a Bintulu na západe Sarawaku, kde sa nachádza viac ako 40 mlynov na palmový olej. Okrem toho sa v tejto oblasti nachádzajú aj rafinérie palmového oleja a ďalšie technologické závody. Prístav Bintulu je hlavným prístavom vývozu palmového oleja.

Palmové plantáže sú zodpovedné za rozsiahle odlesňovanie dažďových pralesov. V celosvetovom meradle sa dopyt po palmovom oleji medzi rokmi 1980 a 2014 zvýšil 15 násobne, keďže produkcia tejto komodity sa zvýšila zo 4,5 milióna ton ročne na 70 miliónov ton ročne. Priemyselné plantáže olejnatých palmových paliem zaberajú rozlohu 19 miliónov hektárov na celom svete (október 2017). Očakáva sa, že dopyt po palmovom oleji vzrastie do roku 2050 o 1,7% ročne. Čo to bude znamenať pre ľudí, dažďové pralesy, voľne žijúce zvieratá a planétu?

Obyvateľstvo tvorí pestrú zmes

V dedinách na východe polostrova prevažujú moslimskí Malajzijci. Ale na starších poľnohospodárskych usadlostiach na západnom pobreží zberajú kaučuk prevažne Indovia, potomci robotníkov, ktorých do krajiny priviezli Briti. V prístavoch sú hinduistické chrámy a množstvo tamilských obchodov.

V štátoch Pinang, Perak, Selangor a Melake tvoria väčšinu Číňania. Ich predkovia sem prichádzali od 17. storočia za obchodom a usadzovali sa najviac v provincii Melaka, ktorú vtedy ovládali Holanďania. Väčšina Číňanov sa však na Malajzijský polostrov dostala až o 200 rokov neskôr, a to ako robotníci v cínových baniach. Aj keď sú niektoré veľké podniky v okolí hlavného mesta Kuala Lumpur a v údolí Kinta závislé na zahraničnom kapitále, veľká časť cínového priemyslu je v rukách Číňanov.

Hospodárstvo, cestovný ruch

Malajzia je najväčším svetovým producentom cínu a druhým najväčším producentom palmového oleja. Okrem cínu je ťažba v Malajzii zameraná na - bauxit (hliník), uhlie, meď, živce, zlato, štrky, ilmenit (titán), železné rudy, kaolín (keramika), vápenec (cement), sľuda, monazit, piesok, kremičitý piesok, struverit a ďalšie suroviny menšieho významu. Vďaka ziskom z cínu sa Číňania sťahujú aj do ďalších oblastí krajiny a kontrolujú stále väčšiu časť malajzijského hospodárstva. V Juhovýchodnej Ázii sú čínske mestá väčšinou iba enklávami uprostred domorodých miest, v Malajzii však existujú aj čisto čínske mestá.

V posledných rokoch však Číňanom začínajú hospodársky konkurovať Malajzijci. Roku 1969 vyvolalo rasové napätie zrážky, kvôli ktorým museli byť prerušené voľby. V ďalších rokoch musela byť vedená opatrná politika voči jednotlivým národnostiam, aby nedošlo k rasovému napätiu.

Nová hospodárska a politika priviedla do miest veľa mladých Malajzijcov, ktorí hľadali prácu v rozvíjajúcom sa priemysle, najmä na ostrove Pinang a v údolí rieky Kelang medzi Kualam Lumpurom a hlavným prístavom krajiny Kelangom. Kuala Lumpur je dnes moderným mestom s diaľnicami a mrakodrapmi, priemyselnými štvrťami a predmestiami. Smerom ku Kelangu vyrástli nové mestá s elektronickým a iným priemyslom. Migrácia do miest však naráža na moslimský tradicionalizmus, ktorý sa obáva, že v mestách by mladá generácia nedodržovala prísne moslimské tradície.

Za necelé štvrťstoročie sa Malajzia zmenila z krajiny tretieho sveta, životne závislej na kaučuku a cíne, na prevažne priemyselný štát, ktorý sa intenzívne venuje aj rozvoju turizmu. Cestovný ruch láka do krajiny návštevníkov, medzi ktorými sú obchodníci, investori a podobne. Od nich závisí aj ďalší rozvoj miestneho hospodárstva a obchodu. V Malajzii dobre vedia, že krajiny, kde je zaostalý alebo žiaden cestovný ruch, sú zaostalé aj hospodársky, preto rozvoj cestovného ruchu je základným pilierom celkového hospodárskeho rozvoja krajiny.