| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nové priemyselné odvetvia sa rozvíjajú na tropickom ostrove, ktorý už nevyváža iba cukor a ktorý v minulosti preslávili poštové známky.
Ostrov Maurícius je zahalený do prenikavej vône melasy. V časoch, kedy cukrovarnícky priemysel a jeho vedľajšie produkty melasa a rum zaisťovali ostrovu určitú prosperitu, to bola vôňa úspechu. Na svetových trhoch sa situácia zmenila a hospodárstvo ostrova bolo ťažko postihnuté.
Plantáže s cukrovou trstinou pokrývajú 90% obrábanej pôdy a pracuje na nich pätina obyvateľstva. Rozvíjajú sa však aj ďalšie priemyselné odvetvia a cukor dnes predstavuje iba 25% vývozu oproti minulosti.
Vďaka vládnej podpore zamestnáva dnes priemyselný sektor 100 000 pracujúcich, ktorí vyrábajú predovšetkým textil a hnojivá. Roku 1992, kedy sa svetová ekonomika nachádzala v kríze, zaznamenal Maurícius 6% hospodársky rast.
Okrem cukru a priemyselnej výroby je významným hospodárskym odvetvím cestovný ruch, ktorý zaznamenal prudký rozvoj v 80. rokoch. Dnes je po cukre a textile tretím najvýznamnejším zdrojom zahraničných príjmov. Roku 1994 navštívilo tento krásny ostrov viac ako 400 000 turistov.
Republika Maurícius leží na niekoľkých ostrovoch v súostroví Maskarény v Indickom oceáne. Ostrovy sú sopečného pôvodu, hornaté a obklopené koralovými útesmi, ktoré sú najväčšou turistickou atrakciou. Okrem hlavného ostrova Maurícius patrí k územiu republiky aj ďalšie tri ostrovy a to Rodriques, Alalega a Cargados. Hlavný ostrov Maurícius má niekoľko aktívnych sopiek, z ktorých čas od času vyteká láva.
Zvlnená severná nížina sa postupne smerom do stredu ostrova dvíha až do nadmorskej výšky 823 m a potom prudko klesá k južnému a západnému pobrežiu. Tropicky horúce a vlhké podnebie s malými výkyvmi teplôt ovplyvňujú juhovýchodné vetry prinášajúce dažde. Rýchle rieky sú využívané na výrobu elektrickej energie.
Maurícius poznali Arabi už v 10. storočí, ale prvými osadníkmi boli Holanďania , ktorí ostrov pomenovali po svojom panovníkovi Moricovi Nassavskom. Holanďania opustili ostrov roku 1710. Neskôr prišli Francúzi a po sto rokoch Briti. Za ich trvania vlády vydal ostrov roku 1847 svoje dve prvé poštové známky v dvoch sériách po 500 kusoch. Zachovalo sa iba niekoľko exemplárov, ktoré dnes patria k najdrahším známkam na svete.
Roku 1968 sa stal Maurícius spolu s niekoľkými malými ostrovčekmi nezávislým členom Spoločenstva a roku 1992 republikou. V krajine je zavedený demokratický systém.
Napriek dlhej európskej kolonizácii sú dve tretiny obyvateľstva indického pôvodu. Patria k potomkom poľnohospodárskych robotníkov, ktorí boli po zrušení otroctva na ostrov privážaní na prácu na plantážach. Zvyšok obyvateľstva tvoria kreolskí potomkovia afrických otrokov a francúzskych osadníkov.
Od 60. rokov sa počet obyvateľov zdvojnásobil najmä po potlačení malárie. Hlavné mesto Port Louis vytvorilo aglomeráciu e mestami Beau Bassin a Curepipe.
Medzi nefilatelistami je Modrý Maurícius asi najznámejšou poštovou známkou. Zároveň je jednou z najcennejších poštových známok na svete. Známka s podobizňou kráľovnej v modrej farbe s nominálnou hodnotou 2 pence (modrý Maurícius) bola vydaná spolu so známkou červenej farby (červený Maurícius) s nominálnou hodnotou 1 penny r. 1847 na ostrove Maurícius. Boli to prvé známky britskej koloniálnej ríše vydané mimo Veľkej Británie, preto sú mimoriadne vzácne.