fotogaléria Rakúsko   Oficiálny názov: Rakúska republika Správne členenie: 9 spolkových krajín Politický systém: spolková republika Hlavné mesto: Viedeň Rozloha v km2: 83 853 Obyvateľstvo: 8 200 000 (hustota 98 os. / km2) Jazyk: nemčina Mena: Euro Lokalita: Kajiny sveta - Európa Časové pásmo: Z + 1:00h Susedia: Česko, Slovensko, Lichtenštajnsko, Maďarsko, Nemecko, Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas alebo občiansky preukaz Pozri tiež: • Rakúsko   • dovolenka Rakúsko   • hotely Rakúsko   • doprava Rakúsko   • letenky Rakúsko   • cestovné kancelárie Rakúsko   • lastminute Rakúsko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko     RAKÚSKE SPOLKOVÉ KRAJE:     Sankt Pölten • Dolné Rakúsko   Linz • Horné Rakúsko   Viedeň • Viedeň   Eisenstadt • Burgenland   Graz • Štajersko   Klagenfurt • Korutánsko   Salzburg • Salzbursko   Innsbruck • Tirolsko   Bregenz • Vorarlbersko

RAKÚSKO

Neutrálna alpská krajina, ktorá bola kedysi centrom silnej európskej ríše Rakúsko-Uhorska, vstúpila roku 1995 do Európskej únie a prijala jej menu Euro.

Hradba hôr, ktorá sa tiahne stredom Rakúska, ovplyvňuje hospodárstvo krajiny ako aj jej ráz. Malebná príroda láka ročne 15 miliónov návštevníkov, takže cestovný ruch patrí k hlavným hospodárskym odvetviam Rakúska. Turisti prichádzajúci na dovolenky v lete za turistikou v lesoch, pastvinách a horách, cykloturistikou v okolí jazier a riek. V zime prichádzajú vychutnávať dokonalé terény pre lyžovanie, ktoré ponúkajú špičkové alpské lyžiarske strediská akými sú Saalbach, Kitzbühel, Arlberg, Mayrhofen, Schladming, Innsbruck - dejisko zimných olympijských hier.

Prírodné podmienky

Každoročný príchod turistov však so sebou prináša s tým spojené problémy, ako sú dopravné zápchy a poškodzovanie prírody. Pre samotných Rakúšanov, ktorí sú konzervatívnym a prevažne katolíckym národom, sú hory nenahraditeľnou hodnotou, ktorú chránia pred prehnanou modernizáciou. Roľníci napríklad dostávajú subvencie na udržiavanie tradičnej podoby krajiny. Veľa dedín prijíma prísne stavebné opatrenia, aby novostavby zodpovedali miestnemu štýlu drevených chalúp so širokým priečelím.

Chránené územie a národné parky majú plochu cez 11 000 km² (asi 13% územia štátu). K tomu je potrebné prirátať ešte 2500 km² (3% územia) prírodných rezervácií, z ktorých najväčšia je Karwendel v Tyrolských Alpách. Najvýznamnejšou biosférickou rezerváciou je Neziderské jazero na rakúsko–maďarských hraniciach s rozlohou 400 km², nazývaná Neusiedlersee–Seewinkel.

Horské rieky sú zdrojom energie pre továrne a mestá–takmer dve tretiny energie získava Rakúsko zo svojich vodných tokov. Hory sú aj zdrojom najvýnosnejšieho hospodárskeho odvetvia krajiny, cestovného ruchu. Krása hôr Vysoké Taury a Nízke Taury je prístupná vďaka čarovným horským priesmykom, ako Grossglockner nachádzajúci sa v nadmorskej výške 2.505 m.

Lyžovanie, zimná dovolenka

Národným športom Rakúšanov je lyžovanie. Kedysi lyže napomáhali prežitiu a pohybu rakúskych sedliakov v hornatej krajine, neskôr sa pričinili o vznik najobľúbenejšieho rekreačného športu. Ten bol základom pre vznik zimného cestovného ruchu, ktorý sa stal obrovským priemyslom, najmä v alpských krajinách. Miliónové investície do lanoviek, zasnežovacích a bezpečnostných systémov, výstavba hotelov, parkovísk a súvisiacej infraštruktúry sa stala významným podnikateľským odvetvím. V tejto súvislosti je namieste hovoriť, že lyžovanie je najdrahším športom.

Pozitívny vzťah k tomuto spôsobu rekreácie majú takmer všetky národy v Európe a tiež v širšom svete. Lyžovanie sa dostáva do Ázie, k černochom, indiánom, do oblastí kde by sme si ho pred niekoľkými rokmi nevedeli ani predstaviť. Upozornenia prichádzajú z medzinárodných športových podujatí, napr. na ZOH 2018 v Pjongčangu štartovali lyžiari z takých krajín ako Albánsko, Azerbajdžan, Brazília, Kolumbia, Cyprus, Eritrea, Estónsko, Gruzínsko, Grécko, Hongkong, Maďarsko, Irán, Írsko, Izrael, Keňa, Kosovo, Kirgízsko, Libanon, Madagaskar, Malajzia, Malta, Maroko, Pakistan, Filipíny, Portoriko, Portugalsko, Južná Afrika, Thajsko, Turecko, Uzbekistan. Nie len toto podujatie informuje o skutočnosti, že dnes sa lyžuje už v celom svete.

Rakúsko je v tejto oblasti významným lídrom. Nielenže sa športovci z Rakúska stávajú víťazmi lyžiarskych disciplín na ZOH a iných významných športových podujatiach, ale určujú smer rozvoja lyžovania aj v rekreačnej oblasti. Tvorbou stále väčších a vymakanejších lyžiarskych stredísk. Komfort, ktorý ponúkajú lyžiarom sa neustále zvyšuje. Z lyžovania sa stáva životný štýl. A lyžiarskemu priemyslu zjavne neprekáža ani globálne otepľovanie. Zasnežovacie systémy, ovplyvňovanie počasia, pomáhajú umiestňovaniu lyžiarskych technológií do stále nových, väčších a nepredvídateľnejších oblastí na planéte.

Priemysel a pôdohospodárstvo

Čo sa týka priemyslu, vyznáva Rakúsko filozofiu nemeckého ekonóma 20. st. Ernsta Schumachera, že čo je malé, to je pekné. Priemerný počet pracujúcich v jednom podniku dosahuje číslo 61. Aj hospodárske usadlosti sú malé. Zdá sa, že tento systém funguje perfektne. Mliečne výrobky, hovädzie a baranina z horských fariem zásobujú mestá a sú určené aj na export. Vo východných nížinách sa zasa pestuje pšenica a ďalšie plodiny. Prevažne biele víno pochádza z viníc Dolného Rakúska a Burgenlandu. Ešte pred niekoľkými rokmi bol rakúsky štátny dlh nebezpečne vysoký, po vstupe do Európskej únie a po prijatí určitej hospodárskej disciplíny sa deficit podstatne znížil.

Jedným z najväčších problémov malých krajín vo svete veľkého obchodu je problém konkurencie na malom domácom trhu. Rakúsko sa rozhodlo situáciu riešiť špecializáciou a kvalitou priemyselných výrobkov. Hutníctvo môže iba s obtiažami súperiť s veľkými výrobcami akými sú Nemecko, a tak štátom riadené oceliarske podniky vyvíjajú efektívnejšie spôsoby výroby ocele. Oceliarske mestá Linz a Donawitz dali svoje meno jednému z najmodernejších technologických postupov výroby ocele na svete.

Takmer polovica rakúskej ročnej produkcie 3,1 milióna ton železných ingotov a 4,6 milióna ton surovej ocele je určená na export. Ďalšími úspešnými exportnými artiklami sú optické prístroje, montované blízko Salzburgu, elektronické a chemické výrobky a taktiež papier vyrábaný v Grazi z bohatých zásob rakúskeho dreva. Lesy pokrývajú cez 39% rakúskeho územia, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine s výnimkou krajín ako Švédsko, Fínsko a Slovensko.

Dnes pracuje v priemysle štyrikrát viac Rakúšanov než v tradičných odvetviach. Väčšina cudzincov si myslí, že rakúske hospodárstvo stále závisí od horského poľnohospodárstva. Príjmy z neho však rýchlo klesajú a bez príjmov z agroturistiky by veľa poľnohospodárov neprežilo. Lepšie sa darí roľníkom pod Alpami a v okolí hlavného mesta Viedeň, kde sa pestuje obilie, ovocie a vinná réva.

História, tradície

Pretože 85% obyvateľstva sú rímski katolíci, má cirkev v krajine veľký vplyv. Kríže a mariánske sochy sú znakom rakúskej krajiny, najmä v horských dedinách. Na vidieku vidieť tradičné stavby, ktorých podoba sa v rôznych oblastiach mení. Všetky typy vidieckych budov sú zastúpené v rakúskom prírodnom múzeu pri meste Graz.

Vzhľadom k tomu, že sa každá horská dolina vyvíjala izolovane, je dôležitým znakom rakúskeho politického života regionalizmus. Krajina je federáciou deviatich spolkových krajín (Bundeslländer) Burgenland, Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko, Korutánsko, Salzbursko, Štajersko, Tirolsko, Vorarlbersko, Viedeň s vlastnými krajinskými vládami. Vláda je zodpovedná za bytovú politiku a za správu národných podnikov, ktoré zahŕňajú oceliarstvo, chemický priemysel, dopravu a bankovníctvo.

Spoločensky a hospodársky sa Rakúsko prikláňa k západu, politicky zostáva striktne neutrálne. Je členom rôznych medzinárodných hospodárskych spoločenstiev, Rady Európy a OSN. V januári 1995 sa stalo členom Európskej únie. Neutralita je rovnako ako viedenská elegancia výsledkom búrlivých rakúskych dejín. Územie dnešného Rakúska osídlili okolo roku 500 pred n. l. Kelti a postupne ich ovládali Rimania, Vandali, Vizigóti, Huni, Avari a germánske kmene.

Roku 1276 sa dostala k moci švajčiarsko-alsaská dynastia Habsburgovcov. Tí spravili z Viedne svoje hlavné mesto a vybudovali okolo nej ríšu, ktorú roku 1530 tvorilo Rakúsko, Uhorsko a zeme Koruny českej. V každej generácii boli Habsburgovia aj cisári Svätej rímskej ríše. Moc Habsburgovcov trvala šesť storočí. Skončila roku 1918 rozpadom Rakúsko-Uhorska na následnické štáty Rakúsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko (časť), Poľsko (časť), Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko, Taliansko (časť).

Rakúsko a svetové vojny

Konflikty a nenávisť medzi jednotlivými národmi rozsiahlej Rakúsko-Uhorskej ríše sa dostali na prvé stránky novín 28.júna 1914, kedy bol v Sarajeve zastrelený srbským nacionalistom následník trónu František Ferdinand. Rakúsko-Uhorské vojská vpadli do Srbska. Do konfliktu sa zapojili aj ďalšie európske štáty a vypukla 1. svetová vojna, ktorú habsburská ríša neprežila.

Podľa zmluvy podpísanej r.1919 v Saint Germain-en-Laye bolo sedem osmín Rakúsko-Uhorska rozdelené medzi susedné štáty. Ostatná nemecky hovoriaca osmina sa stala Rakúskou republikou. Malá krajina bola na pokraji bankrotu a chronická nezamestnanosť viedla k politickým nepokojom. Spory medzi konzervatívcami a socialistami vyústili roku 1934 do občianskej vojny a krátku pravicovú diktatúru Engelberta Dollfusa. Po niekoľkých mesiacoch vlády bol nacistami zavraždený.

Roku 1938 vyslal Hitler, sám rakúsky rodák, do krajiny nemecké vojsko a Rakúsko bolo k Nemecku násilne pripojené. V spoločnom štátnom zoskupení sa účastnilo vojnového besnenia. Spojenci oslobodili Rakúsko roku 1945 a dozerali nad ďalším vývojom. Vlastnú vládu Rakúsko mohlo zostaviť až o desať rokov neskôr, keď sa zaručilo, že zostane neutrálnym, načo Sovietsky Zväz opustil Viedeň.

Hlavné mesto Viedeň

Viedeň, mesto na Dunaji, je plná spomienok na minulosť. Bola dôkladne, pompézne a nákladne prebudovaná habsburskými cisármi na konci 18. a na počiatku 19. storočia v rozmeroch, ktoré neodpovedajú ani dnešnej rozlohe, ani dnešnému bohatstvu Rakúska. Viedeň však každoročne navštívi viac ako 7 miliónov turistov, čo je dvakrát viac, než je počet obyvateľov hlavného mesta.

K najnavštevovanejším pamiatkam patria paláce Hofburg a Schönbrum, kostoly sv. Štefana a sv. Karola Boromejského. Veľkému záujmu sa teší budova opery, kde sa konajú tradičné honosné plesy a kde sa zrodil svetoznámy viedenský valčík, ktorý preslávili skladatelia Johann Strauss a jeho syn. Mesto hudby inšpirovalo i ďalších skladateľov: Mozart, Bethoven, Brahms, Schubert, Haydn, A. Bruckner a Mahler, ktorí tu prežili časť svojho života. V 17. a 18. storočí sa Viedeň stala jedným z centier operného umenia.

Viedeň má však aj skromnejšie pozoruhodnosti, napríklad útulné kaviarne, vinné pivničky na statkoch v okolí hlavného mesta, kde sa podáva tzv. Heuriger, mladé víno.

Wolfgang Amadeus Mozart

Ďalším významným hudobným mestom Rakúska je Salcburg na rieke Salzach pri hraniciach s Nemeckom. Tu sa roku 1756 narodil Wolfgang Amadeus Mozart, ktorého rodný dom sa v meste zachoval. Stred mesta je lákavou spleťou úzkych uličiek s malými obchodíkmi, kde si okrem iného môžete kúpiť i tradičné kožené pánske nohavice Lederhosen, decentný alpský klobúk, ktorý je často ozdobený perom, alebo tradičný dámsky kroj dirndel so širokou sukňou a priliehavým živôtikom. Hudba znie mestom Salzburg najmä v auguste, kedy sa tu koná tradičný hudobný festival.