fotogaléria Turkménsko   Oficiálny názov: Turkménska republika Správne členenie: 5 oblastí Politický systém: prezidentská republika Hlavné mesto: Ašchabad Rozloha v km2: 488 100 Obyvateľstvo: 5 100 000 (hustota 10 os. / km2) Jazyk: turkménština, ruština Mena: turkménsky manat ( 1€ -> cca 7060 TMM ) Lokalita: Kajiny sveta - Ázia Časové pásmo: Z + 5:00h Susedia: Afganistan, Irán, Kazachstan, Uzbekistan     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas, vízum Pozri tiež: • Turkménsko   • dovolenka Turkménsko   • hotely Turkménsko   • doprava Turkménsko   • letenky Turkménsko   • cestovné kancelárie Turkménsko   • lastminute Turkménsko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

TURKMÉNSKO

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa krajina vydala na cestu samostatnosti s pretrvávajúcimi dobrými vzťahmi k Rusku. Nový prezident zaviedol v tomto púštnom štáte pri Kaspickom mori kult osobnosti a dvojité občianstvo.

Územie, ktoré dnes patrí púštnemu štátu Turkménsko, bolo kočovnými národmi osídlené už v staroveku. Pretože malo významnú polohu na karavánových cestách smerujúcich z Ázie do Európy. V 4. st. p.n.l. porobili toto územie vojská Alexandra Veľkého a ďalších 500 rokov na ňom existovala Parthská ríša. V 7. st. ho ovládli Arabi a v 11. stor. patrilo k Tamerlanovej ríši. Islamizáciu územia sprevádzala výstavba mnohých mešít, minaretov a medries, ktoré sú dodnes ozdobou tamojších miest. V polovici 19. storočia bola krajina pripojená k cárskemu Rusku a roku 1924 bola včlenená do Sovietskeho zväzu ako Turkménska sovietska socialistická republika. Uchovala si však vlastný jazyk a náboženstvo.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v decembri 1991 vzniklo nové štátne zoskupenie niektorých bývalých sovietskych republík, ktoré nevydržalo dlho, napokon došlo k vyhláseniu nezávislosti. Turkménsky najvyšší soviet vyhlásil Turkménsko za nezávislé 27. októbra 1991 vymenoval Nijazova za prvého prezidenta krajiny. Turkmánsko sa prijatím ústavy 18. mája 1992 stalo samostatným štátom, ktorý ratifikovalo valné zhromaždenie OSN až 12. decembra 1995. V prvých turkménskych prezidentských voľbách 21. júna 1992 sa objavil Nijazov ako jediný kandidát a bol vybraný ako prvý ľudovo zvolený prezident krajiny. O rok neskôr sa vyhlásil za Türkmenbaşyho , čo znamená „vodca všetkých Turkménov“. Krajina nastúpila cestu diktatúry, ktorú Saparmurat Atayevich Niyazov doviedol k despotizmu. Vo veku 66 rokov. 21. decembra 2006 Nijazov zomrel na náhly infarkt v ranných hodinách o 01:10 miestneho času v paláci Türkmenbaşy.

Vo svojej dobe bol jedným z najtotalitnejších, despotických a represívnych diktátorov na svete . Podporoval okolo seba kult osobnosti a vnútil krajine svoje osobné výstrednosti, ako napríklad premenovanie turkménskych mesiacov a dní v týždni na odkazy z jeho autobiografie na Ruhnama. Zaviedol povinné čítanie Ruhnamy na školách, univerzitách a vo vládnych organizáciách. Noví vládni zamestnanci boli z knihy testovaní na prijímacích pohovoroch a skúška z nej bola súčasťou vodičských skúšok v Turkménsku.

Obyvatelia, Turkméni

Etnickí Turkméni predstavujú dnes viac ako 73% obyvateľov štátu, Rusi necelých 10%. Do roku 1928 sa v krajine užívalo arabské písmo, krátky čas latinka a do roku 1940 bola v školách zavedená azbuka. Nezávislosť na Sovietskom zväze získala Turkménska republika 67 rokov po svojom založení, v roku 1991. Aj po vyhlásení nezávislosti udržuje Turkménsko dobré vzťahy s Ruskom, ktoré má na jeho území niekoľko vojenských základní a armádu. Zmluva o dvojitom občianstve, ktorá bola s Ruskom podpísaná roku 1993, zaisťuje všetkým 400.000 Rusom, žijúcim na území Turkménska, ako ruské tak aj turkménske občianstvo.

Po vyhlásení nezávislosti zostala pri moci komunistická strana, aj keď pod novým menom Demokratická strana Turkménska. Roku 1992 bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá potvrdzuje kult prezidenta Saparmurada Nijazova. Poslanci parlamentu ho potvrdili vo funkcii doživotne, takže roku 1994 boli prezidentské voľby plánované na rok 1997 zrušené.

Prírodné podmienky krajiny

Vnútrozemské Turkménsko bývalo štvrtou najväčšou sovietskou republikou. Jeho rozloha dosahuje 488.100 km². Počtom obyvateľov bolo však až jedenáste. Väčšina Turkménov sídli v zavlažovaných oázach. Takmer štyri pätiny štátu pokrýva prevažne piesočná púšť Karakum, čo v preklade znamená čierne piesky. Vznikla na rozsiahlej rovine Strednej Ázie z náplavov rieky Amudarje a ďalších riečnych tokov, ktoré stekajú z hôr. Piesočné presypy sú na mnohých miestach pohyblivé a zbavené vegetácie, ktorú vypásajú stáda oviec a tak ohrozujú aj posledné zvyšky vegetácie a úrodných pôd v oázach a pozdĺž riek. Na tejto rovinatej púšti je rad šottov (zníženiny), v ktorých sa nachádzajú slané jazerá, ktoré cez leto vysychajú. Púšť siaha až k západným hraniciam štátu k brehom Kaspického mora.

Zaujímavým prírodným úkazom je zátoka Garabogaz na juhozápade krajiny, spojená s Kaspickým morom nízkym prielivom. Prudkému odparovaniu vody v tejto plytkej zátoke sa prítok kaspickej vody nestačil vyrovnať a preto hladina ležala v zátoke Garabogaz o 4 m nižšie ako v Kaspickom mori. Tak vznikaol ojedinelý „morský“ vodopád, jediný svojho druhu na svete. V súčasnosti však hladina Kaspického mora poklesla asi o dva metre a zátoka Garabogaz stratila s morom spojenie. Ležia v nej obrovské zásoby minerálov ako sulfát sodíka, jód a Glauberova soľ, ktoré sa ťažia a spracovávajú na export.

Na Kaspickej nížine pokrytej mnohými slaniskami sa však dvíhajú aj kopulovité vyvýšeniny s obsahom solí, ropy a zemného plynu. Zvlášť veľké zásoby ropy sú na poloostrove Čeleken, ktorý vybieha do Kaspického mora a uzatvára Turkménbašský záliv, v ktorého pobrežných vodách sú ďalšie zásoby ropy a zemného plynu.

Púštne Turkménsko je na väčšine územia celkom bez vody. Životodárna rieka Amudarja preteká pri severovýchodnej hranici v dĺžke okolo 1.000 km a pozdĺž jej brehov je sústredená veľká časť obyvateľstva, ktoré sa zaoberá poľnohospodárstvom, najmä pestovaním bavlníka, ovocia a zeleniny a chovom priadky morušovej. Počas sovietskej éry bol od Amudarje smerom na západ prekopaný 840 km dlhý Karakumský prieplav, ktorý spája niekoľko púštnych oáz - Murgabskú, Tendženskú a Ašchabádsku. Tam sa nachádza aj hlavné mesto Ašchabad. Na západe je Karakumský prieplav napojený na rieku Atrek, ktorá vteká do Kaspického mora.

Najdlhšie pohorie Turkménska je 600 km dlhý Kopetdag na južných hraniciach s Iránom. Je to suché púštne pohorie s výškami do 3.000 m, hlboko rozčlenené krátkymi riekami. Územie je seizmicky veľmi nekľudné a časté zemetrasenia ohrozujú celú oblasť vrátane podhorskej Ašchabadskej oázy. Pri veľkom zemetrasení roku 1948 bol Ašchabad úplne zničený. V Kopetdagu sú aj veľké ložiská barytu.

Podnebie je na celom území výrazne kontinentálne, púštne, s horúcimi letami okolo 50 °C a chladnými zimami spriemerom -6 °C. Krajina má púštny charakter a tomu odpovedá aj typ pôd. V okrajových oblastiach púšte a na svahoch hôr je tradičné pastierstvo s chovom oviec a kôz a jednohrbých tiav.

Hospodárstvo

Hospodárstvo krajiny sa opiera ako o poľnohospodárstvo tak o ťažbu a spracovanie prírodného bohatstva. Produkuje predovšetkým bavlnu, vlnu a hodváb. Turkménsko je sebestačné v zásobovaní ovocím, zeleninou, mliečnymi výrobkami a mäsom. Dovoz ostatných potravín hradí z produkcie a exportu ropy a zemného plynu. Rozvinutý je aj chemický priemysel, ktorý spracováva ropu, zemný plyn a soli, síru, bróm a jód. K tradičným odvetviam patrí výroba skla v Ašchabade, po celom území je rozšírené tkanie kobercov, spracovanie koží a kožušín karakulských oviec.

Po vyhlásení nezávislosti došlo v krajine k výraznému hospodárskemu poklesu, ale postupný prechod k tržnému hospodárstvu tento trend zvrátil. Turkménsko sa snaží uvoľniť svoje tesné vzťahy s bývalými sovietskymi republikami a rozvíja vzťahy s Iránom a Tureckom, v poslednom čase aj s Európskou úniou. Aj Spojené štáty mu udelili doložku najvyšších výhod. Vláda obmedzila kontrolu ťažby ropy a zemného plynu a snaží sa prilákať do týchto odvetví západné investície.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.

ZSSR 15 zväzových republík