 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
fotogaléria Spojené štáty
SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ ( USA )
Už dve storočia sa snažia Spojené štáty americké, ktoré sa zrodili z humanistických ideálov, zostať verné myšlienkam svojich zakladateľov.
Táto krajina je tvoja krajina od Kalifornie po New York, tam môžeš blúdiť ako sa ti páči, táto krajina je všetkých, to každý vie. Tak sa začína pieseň amerického folkového speváka Woody Gutrieho a vyjadruje tak americký ideál rovnosti, ktorý do krajiny prilákal milióny ľudí, zažiť svoj "americký sen". Tento ideál bol obsiahnutý už v Deklarácii nezávislosti ktorú v lete 1776 spísal vo Filadelfii Thomas Jefferson 1743-1826.
Myšlienky Deklarácie síce neboli v posledných dvesto rokoch celkom dodržiavané ale zostávajú stále platné, nakoľko vyjadrujú najušľachtilejšie ideály ľudstva. Boli platformou na ktorej sa zrodila idea „amerického sna“. Ten všetkým, ktorí sa v krajine rozhodli usadiť, ponúkal práva, slobodu a možnosť prežiť život bez útlaku. Tieto ideály vyjadrujú podstatu päťdesiatich štátov Únie.
Rôznorodosť krajiny
Ale aké mesto alebo oblasť sú pre túto rozľahlú krajinu typické? Nieje to New York so svojim pestrým zložením obyvateľov a obchodmi v uliciach, ktoré sú utopené medzi mrakodrapmi a kde v lete panujú horúčavy a v zime mrazy. Nie je to ani Los Angeles, mesto zložené z desiatok predmestí, ktoré sa snažia nájsť svoju tvár. Nieje to ani krásne San Francisco, ktoré je príliš exkluzívne. New Orleans, ktorý dal svetu džez, je zasa príliš európsky. Nevada s mestami Las Vegas a Reno, zaliatymi neónmi, ktoré konkurujú svitu púštnych hviezd, je príliš praštené. A čo Florida so smaragdovým morom, barinami, raketoplánmi, Disney Worldom a kúpeľami pre bohatých aj chudobných? Typické nieje ani Chicago, v minulosti známe gangstermi, podsvetím a políciou, ľuďmi ako vystrihnutými z hollywoodskych filmov.
Nieje to ani Texas, pozostatok starého Juhu, ktorý je o niečo väčší ako Francúzsko a známy svojimi rozľahlými ropnými poliami a dobytkárskymi farmami. Typicky americké nieje dokonca ani Nové Anglicko, kde sa zrodil odpor k britskej nadvláde. Jeho brečtanom obrastené univerzitné budovy, malé prístavy, jednoduché tehlové alebo obľúbené kostolíky a dedinky vyzerajú ako z iného sveta.
Typické nieje ani mestečko niekde na Stredozápade, ako si ho predstavujú mnohí obyvatelia miest: s námestím, súdnou budovou, kostolom, pomníkom obetiam vojny, holičstvom a peknými domami s trávnikmi, možno aj delom z vojny Severu proti Juhu. Nič z toho nieje typickým obrazom Spojených štátov amerických. A všetko dokopy dáva iba hmlistý obraz, nesmierna veľkosť a rôznorodosť krajiny dávajú pocit slobody, ktorá berie dych.
Dvojitá stuha diaľnice číslo 80 sa bez jediného semaforu tiahne v dĺžke takmer 4.700 km z New Yorku na pobrežie Atlantického oceánu až do San Francisca na tichomorské pobrežie. Stará komunikácia číslo 1 je o polovicu kratšia a tiahne sa od kanadskej hranice na Floridu. Mohutná rieka Mississipi odvodňuje polovicu svetadielu a svoju 3.779 km dlhú cestu končí v Mexickom zálive. Majestátne Skalisté hory sa rozprestierajú na západe v dĺžke 4.830 km.
Spojené štáty americké sú také rozľahlé, že na západe Aljašky svitá o štyri hodiny neskôr ako v severovýchodnom štáte Maine. Dokonca aj Kalifornia je o tri hodiny a tichomorské Havajské ostrovy dokonca o päť hodín pozadu za východným pobrežím. Medzi dvomi oceánmi leží kontinent, na ktorom sa striedajú takmer všetky typy podnebia aj zemského povrchu - na chladnej Aljaške rastie polárna tundra, v južnej Kalifornii sa rozkladajú horúce piesočné púšte a okolo Mexického zálivu panuje subtropické podnebie.
Prírodné podmienky
Spojené štáty americké patria svojou rozlohou medzi najväčšie štáty sveta. Prírodné podmienky určujú tri nerovnako veľké celky bez územnej celistvosti - kontinentálne štáty, Aljaška a Havajské ostrovy. Najväčšie sú tzv. kontinentálne štáty, ktoré sa rozkladajú od Tichého oceánu k Atlantickému oceánu a od Mexika ku Kanade. Združujú 48 štátov a viac ako 99 % všetkých obyvateľov USA.
Aljaška je osamotený 49. štát na rovnomennom polostrove Severnej Ameriky. Beringovou úžinou je oddelená od Ruska. Zaberá 16 % územia USA, ale žije tam iba 600.000 obyvateľov. Je to prevažne ľudoprázdny kraj s hlbokými lesmi a horami s večným ľadom vrátane najvyššieho vrcholu USA Mount McKinly 6.194 m.
Päťdesiatym štátom USA sú Havajské ostrovy, rozľahlé súostrovie v Tichom oceáne, vzdialené od materských kontinentálnych štátov 3.500 km. Viac ako 1 mil. tamojších stálych obyvateľov predstavuje neuveriteľnú zmes národov a rás. Tropické Havajské ostrovy patria k Oceánii, sú sopečného pôvodu a na najväčšom z ostrovov sú stále činné sopky.
Krajinu kontinentálnych štátov, tej „pravej“ Severnej Ameriky, charakterizujú veľké až monumentálne prírodné celky, ktorých rozloha presahuje desaťtisíce štvorcových kilometrov, preto pôsobí dojmom jednotvárnosti, najmä pokiaľ ide o prérie alebo nížiny popri Mississipi.
Západ USA, celú tretinu krajiny, zaberá mohutný horský systém Kordillier, ktorý sa rozprestiera od Aljašky až do Mexika. Táto oblasť je mnohotvárna. Má zaľadnené horské chrbty s jazerami na svahoch, lávové plošiny aj činné sopky, priepastné kaňonovité údolia mohutných riek, púšte aj stále zelené údolia. Horské pobrežné pásmo lemuje brehy Tichého oceánu. Za ním sa nachádza Veľké kalifornské údolie, poľnohospodárska základňa štátu Kalifornia. Potom nasleduje Sierra Nevada s Kaskádovým pohorím. Obidve horstvá sú známe mnohými prírodnými zvláštnosťami a národnými parkami. Od východu ich lemuje Veľká panva, jedna z najobdivuhodnejších prírodných celkov Ameriky s púšťami a polopúšťami, so slanými jazerami, kaňonmi a exotickými skalnými útvarmi. Celý systém Kordillier je na východe uzatvorený Skalistými horami, ktoré sa ako hradba dvíhajú nad prériami. Podľa Skalistých hôr sa nazýva často celý systém Kordillier.
Druhý veľký celok USA predstavujú Vnútorné roviny. Rozprestierajú sa od Skalistých hôr na východ až k pobrežným nížinám pri Mexickom zálive. Tento monotónny stred kontinentu sa rozdeľuje na západné Veľké planiny a centrálnu Mississipskú nížinu. Táto tvorí trojuholníkový stred USA so základňou pri kanadských hraniciach. Veľké planiny začínajú na úbočí Skalistých hôr a majú výrazný sklon ku stredu kontinentu. Sú to plošiny, rozčlenené mnohými riekami v ktorých údoliach sa niekedy tvorí badlands. Veľké planiny sú územím prérií, doménou tráv a symbolom kedysi Divokého západu. Ich osou je najmohutnejšia rieka kontinentu, kalná Mississipi. Dominantnými prírodnými tvarmi sú rozľahlé roviny v povodí riek a Veľké jazerá na severovýchode. Cez päť Veľkých jazier, navzájom spojených riekami a kanálmi, vedie Veľká vodná cesta z Atlantického oceánu až do centrálnych štátov USA. Na rieke Niagare, ktorá tečie z Erijského jazera do jazera Ontário, sú známe Niagarské vodopády.
Appalačské pohorie, ďalší prírodný celok USA, sú starobylé hory amerického Východu. Rozprestierajú sa od Kanady v dĺžke viac ako 2.300 km až k pobrežným nížinám Mexického zálivu. Je to stredohorská husto obývaná krajina s vodnatými riekami a širokými údoliami. Maximálnej výšky dosahuje hora St.Mitchel 2.037 m v Modrých horách. Najnižšie prímorské pásmo sa nazýva Piedmont. Všetky rieky smerujúce do Atlantického oceánu vytvárajú na tomto skalnom stupni vodopády. Na tejto línii vodopádov spravidla končila splavnosť riek a preto v týchto miestach vznikali aj prvé osady kolonistov, ktoré sa stali základom budúcich miest.
Pobrežné nížiny lemujú ako brehy Atlantického oceánu, tak Mexického zálivu. Rozširujú sa od severu na juh, kde vytvárajú široký pás nížin, ktoré obklopujú aj subtropický polostrov Floridu, rekreačné zázemie Spojených štátov. Američania si svoju veľkú krajinu spravidla rozdeľujú na tri základné regióny: Východ, stred a Západ.
Východ, kolíska USA, zahŕňa obyčajne 23 členských štátov vrátane 13 zakladajúcich štátov Únie. Pretože Východ bol najskôr osídleným územím, bol tiež dejiskom veľkých amerických udalostí. Známa vojna Severu proti Juhu (1861-65) sa udiala na Východe a onen historický plantážnický Juh dnes býva označovaný ako starý Juh, historický Sever je v podstate dnešné územie Nového Anglicka. Na východe tiež ležia dve najvýznamnejšie americké mestá- New York a Washington.
Americký Stred je krajina rovín, nížin a prérií, Veľkých jazier a riek. Nížiny a roviny popri riekach sú obilnicou Štátov a na Veľkých planinách sa chová dobytok. Subtropické vlhké nížiny popri Mexickom zálive bývajú označované ako nový Juh. Tu, od Mississipi až po Texas bývali obrovské plantáže bavlny. Pozdĺž rieky Mississipi sa tiež prelínala kultúra mexicko- španielska, francúzka a anglo-americká.
Americký Západ sa v podstate prekrýva s horským systémom Kordillier. Z krajinárskeho hľadiska je to najkrajšia a najzaujímavejšia časť USA s mnohými prírodnými krásami a národnými parkami. Západ bol kolonizovaný a osídlený najneskôr. Jeho mestá sú mladé a nejedno je spájané s osídľovaním kontinentu, napríklad zlatokopecké Sacramento v Kalifornii, prístavné San Francisco alebo mormonské Salt Lake City v Utahu.
Hospodárstvo
Spojené štáty zaisťujú 70 % svetového vývozu kukurice, 66 % sóje, 36 % pšenice a 31 % bavlny. Patria taktiež k popredným producentom dreva, hydiny, hovädzieho mäsa a syra. Napriek obdivuhodnej produkcii poľnohospodárstvo dnes predstavuje iba 2 % hrubého národného produktu. Ešte pred sto rokmi pracovalo v poľnohospodárstve 15 % obyvateľov, dnes ich podiel klesol na 2,5 %.
Vysoké výnosy pri tak nízkom počte pracovníkov v poľnohospodárstve sú výsledkom rozvoja, ktorý v 19. a 20. storočí prebehol v oblastiach poľnohospodárskych vied a ktorý zároveň presunul väčšinu populácie do miest. Okrem energie, ktorú americké mestá a priemyselné podniky spotrebovávajú vo veľkom množstve, vyrábajú Spojené štáty všetkého omnoho viac, ako môžu spotrebovať.
Základom obdivuhodného rastu bolo obrovské nerastné bohatstvo krajiny. USA sú najväčším svetovým producentom sadry, kaolínu, molybdénu, horčíka, soli, fosfátov a síry a patria aj k najvýznamnejším štátom v produkcii olova, železa, medi, uhlia, surovej ocele a hliníka. Sila krajiny spočíva aj v bohatých energetických zdrojoch. Aj keď americké náleziská ropy sú až siedme na svete. Spojené štáty majú so svojimi 200 rafinériami najväčšiu svetovú kapacitu spracovania ropy. Vlastnia taktiež aj piate najväčšie svetové zásoby zemného plynu a bohaté ložiská uránových rúd, ktoré zásobujú 109 jadrových elektrární. Po vyriešení pripomienok ochrancov prírody sa pripravuje výstavba ďalších. Rieky a ich priehrady poskytujú obrovský hydroenergetický potenciál.
Aj v ťažbe uhlia sú Spojené štáty na prvom mieste na svete a vyrábajú aj spotrebovávajú mnohonásobne viac palív a elektrickej energie ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Väčšina tejto energie poslúžila Spojeným štátom k získaniu pozície najväčšej priemyselnej veľmoci sveta.
Hospodárstvo je rôznorodé a vyspelé, k najvýznamnejším odvetviam patrí letectvo a kozmonautika, automobilový a chemický priemysel, telekomunikácie, elektronika a výroba počítačov. S hrubým národným produktom 6 biliónov dolárov patrí k najbohatším krajinám sveta. Nezamestnanosť však postihuje 6 % obyvateľov a sociálne nerovnosti sa stále prehlbujú. Chudobou sú najviac postihnutí čierni Američania a obyvatelia hispánskeho pôvodu. Nezamestnanosť medzi černochmi, tvoriacimi 12 % obyvateľov, je v porovnaní s bielou populáciou dvojnásobná a tiež ich príjmy sú o 35 % nižšie. Iba o niečo lepšia je situácia Hispáncov, ktorí predstavujú 9 % obyvateľstva.
V 70. a 80. rokoch bolo strojárenstvo paralyzované dovozom japonských automobilov, čo postihlo najmä nekvalifikovaných robotníkov vo veľkých mestách na severe krajiny. Ale americký priemysel je prispôsobivý, a tak došlo k rozvoju nových vysoko špecializovaných odvetví, napríklad v kalifornskom Silicon Valley aj v iných oblastiach tzv. Slnečného pásu.
Spojené štáty sa snažia byť vždy na čele nových trendov v priemysle aj životnom štýle – dnes sa propaguje široká automatizácia výroby a bývania v menších roztrúsených spoločenstvách. Život zmenila telekomunikačná revolúcia so satelitnými vysielačmi, informačnými diaľnicami a virtuálnou realitou. Oblasť služieb, ktorá je najdôležitejším hospodárskym odvetvím, sa vyvíja ešte rýchlejšie. Viac ako tri štvrtiny pracujúcich sú dnes zamestnané v doprave, spojoch, obchode, zdravotníctve, bankovníctve, vládnych úradoch, zásobovaní a v službách spojených s využitím voľného času.
Pôvodné obyvateľstvo a Američania
Ameriku, pomenovanú po florentskom kupcovi, moreplavcovi a cestovateľovi Amerigovi Vespuccim, najprv obývali ľudia, ktorí sa sem pred 25.000 rokmi dostali z Ázie cez Beringovu úžinu. Boli to predkovia severoamerických a juhoamerických Indiánov a Inuitov. Severnú Ameriku poznali v 10. a 11. storočí aj Vikingovia, ktorí tu nakrátko žili. Krištof Kolumbus nikdy Severnú Ameriku nevidel, ale otvoril cestu do neznámeho svetadielu najprv pre Španielov a po nich pre ďalšie národy.
V roku 1565 založili Španieli na Floride osadu St. Augustin, ktorá sa stala prvou trvalo obývanou európskou osadou v Severnej Amerike. O sto rokov neskôr začali Francúzi z Nového Francúzska (dnešná Kanada) preskúmavať údolie Mississipi, nazvali celé jej povodie podľa kráľa Ľudovíta XIV. Louizianou a pripojili ich k Francúzsku. Založili obchodné stanice popri rieke sv. Vavrinca a pozdĺž horného toku Mississipi. Ich prvá osada sa nachádzala v mieste dnešného New Orleansu pri ústí Mississipi. Ale najnadšenejšími kolonizátormi Severnej Ameriky boli Briti. Veľa prvých osadníkov ušlo z Británie pred politickým alebo náboženským prenasledovaním, ďalší tu hľadali bohatstvo a dobrodružstvo. Prvá britská osada Jamestawn bola založená roku 1607 v dnešnej Virgínii. O 13 rokov neskôr pristála v Plymouthe, v dnešnom štáte Massachusets, loď Mayflower s „otcami pútnikmi“ na palube. S nimi sa do krajiny dostala puritánska morálka, ktorá dodnes ovplyvňuje verejnú mienku. Južné kolónie, ktorých prvými obyvateľmi boli prevažne anglikáni, sa ukázali ideálne pre pestovanie bavlníka, tabaku a ďalších teplomilných plodín. Od roku 1619 bol na prácu na plantážach privážaný stále väčší počet otrokov z Afriky.
Od roku 1763 začali Briti uplatňovať merkantilistický systém hospodárskej politiky v 13 samosprávnych kolóniách popri východnom pobreží. Túžba osadníkov po úplnej hospodárskej a politickej nezávislosti viedla roku 1773 k známemu „bostonskému pitiu čaju“, kedy skupina vlastencov prezlečená za Indiánov nahádzala v bostonskom prístave do vody 342 košov čaju ako protest proti britskej daňovej politike.
Týmto činom začala vojna za nezávislosť (1775-83), v ktorej sa v širšom merítku bojovalo o to, o čo išlo už v Bostone- bývalí osadníci sa stali navždy Američanmi. Trinásť pôvodných kolónií prijalo v roku 1776 Deklaráciu nezávislosti a vyhlásilo Spojené štáty americké. Po dlhých bojoch prinútila mladá republika v roku 1781 v Yorktowne Britov ku kapitulácii. Články konfederácie, ktorými sa roku 1777 nepodarilo zjednotiť 13 štátov, sa stali základom ústavy z roku 1787. V roku 1791 k nej bolo pridaných prvých 10 dodatkov. Ústava vytvárala federatívnu republiku s právomocami rozdelenými medzi federálnu vládu, štáty a ľud. Právomoci ústrednej (federálnej) vlády boli ďalej vymedzené radom pravidiel, ktoré zaručovali vyváženosť vládnej moci. Moc bola rozdelená medzi tri zložky: výkonná (vláda a prezident), zákonodarná (Kongres) a súdna (Najvyšší súd a federálne súdy). Prvým prezidentom sa stal roku 1789 George Washington.
Čas od času síce v ústave pribúdali ďalšie dodatky, ale ukázala sa byť obdivuhodne jasnozrivým a trvalým dokumentom. Americký prezident, ktorý je volený každé štyri roky, je nepochybne najmocnejším človekom v krajine. Môže predkladať aj vetovať zákony a čo je snáď ešte významnejšie, obracať sa so svojimi výzvami priamo k ľudu. Je taktiež vrchným veliteľom ozbrojených síl. Jeho moc však nieje absolútna, pretože je obmedzená ústavou, zákonmi a dvomi ďalšími mocenskými zložkami - Kongresom, ktorý sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov a Najvyšším súdom, ktorého deväť členov je menovaných na doživotie a ktorý môže zrušiť ktorýkoľvek zákon, ktorý sa prieči ústave.
Za viac ako 180 rokov sa pôvodných 13 štátov rozrástlo na 50. Najdôležitejšími etapami tohto vývoja bolo v roku 1803 odkúpenie Louiziany od Francúzska a získanie Texasu, ktorý sa stal štátom Únie v roku 1845, a celého juhozápadu (vrátane Kalifornie) po americko-mexickej vojne (1846-48). Počas celého 19. storočia sa Spojené štáty rozpínali smerom na západ, ako farmári a rančeri zaberali stále nové územia, ktoré sa postupne stávali štátmi Únie. Ich postup viedol ku konfliktom medzi usadlíkmi, ktorým bola pôda zadarmo pridelená zákonom z roku 1862, dobytkári, ktorí požadovali právo voľnej pastvy pre svoje stáda, a domorodými Indiánmi, ktorí tu boli ďaleko skôr ako predchádzajúce dve skupiny a ktorých život závisel na love voľne sa pasúcich stád bizónov. Neskôr buď vymreli alebo sa museli uchýliť do rezervácií. Dnes žije v Spojených štátoch asi 2 mil. Indiánov polovica z nich mimo rezervácie. Tie sa väčšinou nachádzajú v polopúšťach alebo horských oblastiach na západe a juhozápade krajiny.
Prví pionieri, ktorí išli na západ, cestovali v krytých vozoch. Dokončenie prvej transkontinentálnej železnice v roku 1869 bolo dôležitým impulzom k rýchlemu rozvoju západu. V rokoch 1870-1900 sa vďaka prílivu prisťahovalcov z Európy počet obyvateľov takmer zdvojnásobil a dosiahol 76 mil.
Socha Slobody
Spojené štáty boli založené na princípe, že „všetci ľudia sú si rovni“ a ponúkali prisťahovalcom nový život a nové možnosti. Pri vstupe do newyorského prístavu stojí socha Slobody, ktorú Amerike darovalo Francúzsko. Na jej podstavci sú slová mladej bohatej Newyorčanky Emmy Lazarusovej, ktorá bola otrasená prenasledovaním Židov v Rusku a preto sa stala horlivou propagátorkou “amerického sna“: „Poďte ku mne všetci, ktorí ste unavení a chudobní a túžite po slobode - moje svetlo vám otvorí zlatú bránu.“ Tieto slová vyjadrujú nádej, s ktorou na prelome 19. a 20. storočia prichádzali do Ameriky milióny európskych prisťahovalcov.
Pretože mnohí prišelci nemali peniaze, aby sa mohli vydať ďalej, zostávali na východe, ale zďaleka nie všetci. V Clevelande v Ohiu žije viac ľudí maďarského pôvodu ako v akomkoľvek inom maďarskom meste s výnimkou Budapešti a v Chicagu takmer toľko ľudí s poľskými menami ako vo Varšave. Veľa prisťahovalcov írskeho a talianskeho pôvodu sa usadilo v Bostone. San Francisco má svoju čínsku štvrť a New York svoje „ malé Taliansko“ Gréci žijú v Tarpon Springs na Floride, Židia z východnej Európy v Kansas City v Missouri, Arméni v Kalifornii, Česi v Chicagu, Texase a Nebraske, Slováci v Pittsburghu. V období 1820-1992 prišlo do krajiny takmer 60 mil. prisťahovalcov. Podľa sčítania ľudu v roku 1990 sa 20 mil. amerických občanov a cudzincov s povolením pobytu nenarodilo v Spojených štátoch.
Aj keď je New York najväčším a najdôležitejším mestom krajiny, nieje hlavným mestom. V roku 1790 bolo totiž založené mesto Washington, pomenované po prvom prezidentovi Georgovi Washingtonovi. Poloha mesta bola politickým kompromisom voči Južanom. Hlavné mesto Washington leží v District of Columbia, čo nieje názov štátu, ale „teritória, ktoré bolo vyňaté z územia okolitých štátov a je uvádzané so skratkou DC, aby sa odlíšilo od štátu Washington na severozápade krajiny.
Juhozápadne a západne od New Yorku ležia štáty New Jersey, Maryland, Delaware a Pensylvánia. Južne a juhozápadne od hlavného mesta ležia bývalé otrokárske štáty, ktoré boli chrbticou odtrhnutej Konfederácie vo vojne Severu proti Juhu v rokoch 1861-65: Mississipi, Louisiana, Alabama, Florida, Georgia, Severná a Južná Karolína a Virgínia. Západná časť Virgínie, kde žili drobní farmári, ktorí nemali otrokov, hlasovala roku 1861 proti odtrhnutiu od Únie a roku 1863 vytvorila nový štát Západnú Virgíniu.
Vojna Severu proti Juhu bola najkrvavejšou vojnou v amerických dejinách. Zahynulo v nej pol mil. vojakov - celá šestina, ktorí sa zúčastnili bojov. Rozvrátila štátne hospodárstvo a poľnohospodárstvo najmä južných štátov, ktoré na rozdiel od priemyselného Severu potrebovali otrokov na prácu na bavlníkových plantážach. Juhu trvalo ďalších 80 rokov, kým sa spamätal z vojnových trosiek. Po 2. svetovej vojne došlo na Juhu k oživeniu vďaka presunu niektorých priemyselných odvetví zo Severu. K zlepšeniu situácie prispel tiež rozvoj hnutia za občianske slobody na konci 50. a behom 60. rokov. Dnes zaujíma Juh vedúce postavenie v textilnom, mliekárenskom, elektrotechnickom a tabakovom priemysle, v pestovaní ovocia, zeleniny a bavlníka, v chove hydiny, v kozmonautike a zbrojnom priemysle.
Projekty ako hydroenergetická sústava Tennessee Valey Authority pomohli oživiť beznádejne chudobné poľnohospodárske a banícke oblasti. Starý Juh sa stal aj obľúbeným cieľom turistov. Mestá ako Charleston a Savannah sa snažia oživiť nostalgickú podobu mestečiek a poľnohosopodárskych usadlostí. Čo sa hudby týka v New Orleanse nájdete džezové orchestre, v Memphise sa hrá blues a rokenrol, hudba country má svoje stredisko v Nashville. V Louisville sa koná Kentucké Derby, najvýznamnejší americký konský dostih, pri ktorom návštevníci popíjali špeciálny koktejl z bourbonu, cukru, ľadu a čerstvej mäty. Každý rok sa odohrávajú rekonštrukcie veľkých bitiek vojny Severu proti Juhu a po rieke Mississipi plávajú repliky starých kolesových parníkov.
V roku 1959 bol do Únie prijatý 49. a 50. štát Aljaška a Havajské ostrovy. Aljašku pôvodne spravovala rusko-americká lovecká spoločnosť a bola považovaná za ruskú kolóniu, ale po roku 1867 ju za 7,2 mil. dolárov pre Spojené štáty odkúpil minister zahraničných vecí Wiliam H. Seward. V tom čase bola posmešne nazývaná ako „Sewardova chladnička“. Neskôr sa ukázalo, že šlo o najlepší obchod v dejinách, nakoľko územie je bohaté na nerastné suroviny, najmä ropu, zemný plyn, uhlie, zlato a drevo.
Demokracia teória a prax
Spojené štáty charakterizuje ich názov- každý štát je skutočne oddelenou jednotkou, ktorá si žiarlivo stráži svoje práva a právomoci, aj keď ako najvyšší zákon krajiny uznáva ústavu. Každý štát necháva na právomoci Únie záležitosti týkajúce sa vyhlásenia vojny, zahraničnej politiky, vyberania federálnych daní a regulácie zahraničného obchodu medzi štátmi. Napriek tomu že federatívne právomoci majú v 20. storočí tendenciu narastať, veľa základných právomocí stále zostáva v rukách jednotlivých štátov. K nim patrí najmä vyberanie štátnych daní a zákonodarstvo týkajúce sa súkromného majetku, obchodu, zdravotníctva a vzdelávania- tieto zákony sa však nesmú priečiť litere a duchu ústavy.
Popri federálnej a štátnej vláde pôsobia správne orgány okresov, miest a dedín aj ďalšie orgány s miestnymi právomocami, napríklad školské úrady. Američania však v žiadnom prípade niesu príliš úradmi obmedzovaní, a viac ako občania ktorejkoľvek inej krajiny sú pripravení obhajovať svoje práva cestou súdu. Viac ako polovica súdnych sporov u miestnych súdov sa týka sťažností na porušovanie občianskoprávnych zákonov.
Americké súdy sa tiež zaoberajú neobyčajne vysokým počtom vrážd. Ich príčinou je aj ľahká dostupnosť k strelným zbraniam. Vražda je dnes v 37 štátoch Únie trestaná smrťou. Hlavnou príčinou vzostupu kriminality sú drogy. V roku 1980 bolo 15 % nových väzňov poslaných do štátnych väzníc v súvislosti s drogami, začiatkom 90. rokov ich bola jedna štvrtina.
Každý štát má svoj vlastný vzdelávací systém, ale všetky majú základný program so zaistenou dvanásť ročnou bezplatnou povinnou školskou dochádzkou (vrátane materských škôl).Viac ako 99 % detí ukončí základnú školu a 75 % strednú školu. Všetky verejné školy sú podľa zákona koedukované a rasovo zmiešané. Univerzitnému vzdelaniu prikladajú Američania veľkú dôležitosť. Popri štátnych zariadeniach existujú mnohé súkromné univerzity, ako Harvard, Yale, Stanford a Princeton. Väčšina maturantov pokračuje v štúdiu na vysokých školách alebo univerzitách.
Američania získali dvakrát viac Nobelových cien ako príslušníci iných národov, aj keď ich nositeľmi nie sú rodení Američania. Zdravotnícka starostlivosť je na vysokej úrovni ale patrične drahá.: napríklad narodenie dieťaťa stojí 5.000 USD. Ceny liekov sú najvyššie na svete. Veľa ľudí preto uzatvára zdravotné poistenie, ale iba málo poisťovní hradia lekárske účty z viac ako 80 % a 14 % obyvateľov nie je vôbec poistených. Tých môže choroba úplne zruinovať. Bezplatne je zdravotná starostlivosť poskytovaná nemajetným, postihnutým, alebo starším ako 65 rokov. Niektoré nemocnice majú sociálne lôžka a prijímajú naliehavé prípady bez ohľadu na platobnú schopnosť pacientov.
Systém sociálneho zabezpečenia pochádza z obdobia veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch, kedy bol súčasťou hospodárskeho programu „New Deal“ prezidenta Franklina D. Roosevelta. V súčasnosti zahŕňa federálny systém starostlivosť o starých, chorých, vdovy siroty a nezamestnaných. Podľa údajov Federálneho štatistického úradu žilo v polovici 90. rokov 14,2 % Američanov pod hranicou biedy, ktorá je pre štvorčlennú rodinu stanovená ročnými príjmami 13.924 dolárov a pre samostatne žijúcu osobu 6.652 dolárov.
Štýl života vo veľkej krajine
Američania zvládli štýl života vo veľkej krajine. Majú najviac motorových vozidiel na svete (viac ako 190 mil.). Cestná sieť vytvára viac ako 7,5 mil. km platených aj bezplatných diaľnic, vidieckych a mestských ciest. Američania väčšinou cestujú automobilmi a po cestách sa prepravuje aj 25 % nákladnej dopravy. V krajine funguje široko rozvetvená a kvalitná sieť diaľkových autobusov, ale využívajú ju predovšetkým študenti, černosi a šetrní turisti zo zahraničia, ktorí chcú poznať krajinu z blízka. Američania, najmä obchodníci, dávajú prednosť leteckej doprave. Ktorá funguje aj v celkom malých mestách.
Železnice už nie sú tým čím bývali, keď tu fungovali transkontinentálne linky. Iba málo ľudí cestuje železnicou na väčšie vzdialenosti. V roku 1997 vláda citeľne obmedzila dotácie železničnej spoločnosti Amtrak. Vyhliadkové vlaky na Juhozápade a v Skalistých horách patrí k výnimkám. Ale státisíce obyvateľov Chicaga, New Yorku a iných veľkých miest, využívajú vlakov na cestu do práce.
Vzhľadom na obrovské vzdialenosti a veľkému množstvu prepravovaných zásielok nie sú americké pošty príliš spoľahlivé, a tak Američania radšej využívajú prepravné služby súkromných spoločností. Často tiež telefonujú - jedna telefónna linka pripadá na dve osoby. Veľké vzdialenosti sú príčinou malého množstva celoštátnych novín, ale vychádza aj množstvo miestnych a regionálnych listov. Medzi najznámejšie denníky s celoštátnou distribúciou patrí Wall Street Journal, USA Today a New York Times.
Obľúbeným zdrojom zábavy aj informácií je televízia - denne vysiela 6 hodín správ miestnych, celoštátnych alebo zo sveta. 98 % domácností vlastní najmenej jeden televízor a tretina z nich sleduje pravidelne večerné správy. Takmer všetky programy sú financované reklamou s výnimkou vzdelávacích programov, ktoré sú financované z predplatného a vládnych grantov. Popri tejto verejnej televízii vysielajú tri hlavné celoštátne kanály- ABC,CBS a NBC- a ďalších 700 miestnych staníc. Viac ako 60 % domácností je pripojených na jednu z 11 000 kábelových televízií, často s vymedzeným programom. Rovnaký výber ponúkajú mnohé rozhlasové stanice. V krajine, kde sa nachádza Hollywood a Brodway, je zábava veľký obchod.
Spojené štáty nemajú oficiálne náboženstvo, ale 60 % obyvateľov patrí k niektorej z cirkví. V prvom dodatku ústavy stojí, že Kongres nesmie prijať zákon, ktorý by preferoval alebo zakazoval niektoré náboženstvo. Dnes v krajine pôsobí 230 rôznych cirkví. Popri kresťanoch patria k významným náboženským skupinám židia (6 mil), moslimovia (5 mil) a mormoni (4,3 mil).
Zahraničná angažovanosť
„Amerika nemôže byť ako pštros, ktorá pchá hlavu do piesku“, tvrdil roku 1917 prezident Woodrow Wilson, keď vyzýval Američanov k vstupu do 1.svetovej vojny. Američania sa nechali presvedčiť ľahko. Oficiálnou politikou bol v tom čase izolacionizmus, podľa prezidenta James Monroea (1817-25) nazývaný Monroeova doktrína. Američania boli príliš zamestnaní, budovaním svojej krajiny zasľúbenej, ako by sa zaoberali nejakými zahraničnými udalosťami, nie to ešte vojnami.
Tento pocit sa opäť upevnil po 1. svetovej vojne, najmä v dôsledku veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch a až japonský útok na Pearl Harbor v roku 1941 prinútil Spojené štáty vstúpiť do 2. svetovej vojny. Od tých čias patrí k hlavným svetovým mocnostiam. Toto postavenie malo posilniť aj zvrhnutie prvej atómovej bomby na Japonsko v roku 1945. Aj keď v roku 1945 boli Spojené štáty a Sovietsky zväz víťazní spojenci, jednalo sa o spojenectvo z núdze, ktoré sa čoskoro zmenilo na nepriateľstvo.
Obidve supermocnosti súperili v hospodárstve, kozmonautike, propagande aj na viacerých bojiskách, najmä v Kórei (1950-53) a vo Vietname (1964-73). Spojené štáty utrpeli vo Vietname pokorujúcu porážku, čo opäť viedlo k posilneniu izolacionizmu. Keď však v roku 1990 iracké vojská napadli Kuvajt, prišli Spojené štáty na pomoc obsadenému emirátu a na čele početnej medzinárodnej armády za niekoľko mesiacov Kuvajt oslobodili. Vojna s Irakom dopadla úspešne, tým bola v očiach mnohých Američanov zmazaná porážka vo Vietname.
Izolacionalistická mentalita je však v Spojených štátoch stále živá, o čom svedčí aj váhanie prezidenta Billa Clintona zasiahnuť v roku 1994 v balkánskej kríze. Nakoniec sa americký zásah ukázal ako veľmi účinný. Bill Clinton bol zvolený na druhé volebné obdobie, keď vo voľbách roku 1996 porazil republikánskeho kandidáta Boba Dola. Musí ale spolupracovať s Kongresom, v ktorom majú väčšinu republikáni, pretože Američania pri voľbách zasa raz ukázali svoju nechuť zverovať príliš veľa moci jednej strane.