 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
VANUATU
Tichomorské sopečné a koralové ostrovčeky hýria bujnou tropickou prírodou a ich obyvatelia patria k najšťastnejším ľuďom na Zemi.
Niekdajšie Nové Hebridy sa stali nezávislou republikou Vanuatu v roku 1980, kedy skončila storočná britská a francúzska nadvláda. Ostrovy sa nachádzajú v Pacifiku, na východ od Austrálie a vytvárajú 860 km dlhú reťaz sopečných ostrovov, ktoré sa dvíhajú nad hlbokou morskou priekopou a tiahnu sa od severo-severo-západu na juho-juho-východ. Názov Vanuatu znamená v preklade "naša krajina navždy". Na ostrovoch Tanna, Ambrym a Lopevi sú dosiaľ činné sopky. Najväčší a najhornatejší je ostrov Espiritu Santo s vyhasnutou sopkou. Na ostrove Efaté sa nachádza hlavné mesto Port Vila. Horúce a vlhké podnebie prináša tropické choroby, príznačné pre túto oblasť Tichomoria. Tie z času na čas potrápia domorodých obyvateľov a tiež prisťahovalcov z Európy.
Prírodné podmienky, krajina
Vanuatu je malá krajina v juhozápadnej časti Tichého oceánu, ktorú tvorí súostrovie 13 hlavných a mnohých menších ostrovov medzi Novou Kaledóniou, Šalamúnovými ostrovmi a Fidži. Súostrovie Vanuatu sa nachádza vo vzdialenosti približne 2.000 km východne od Austrálie (Brisbane), asi 800 km západne od Fidži a približne 160 km južne od Šalamúnových ostrovov. Hlavné ostrovy a skupiny ostrovov sú od severu: skupina Torres (ostrovy Hiu, Tegua, Loh a Toga); Banksove ostrovy (Ureparapara, Rowa, Mota Lava, Vanua Lava, Mota, Gaua / Santa Maria); Espiritu Santo (Sakao, Aore, Tutuba, Malo); Maéwo; Ambae; Pentecost; Malekula; Ambrym; Epi (Paama, Lopevi, Tongoa, Emae); Efate - Port Vila (Nguna, Emao, Moso); Erromango; Tanna; Aneityum. Za najjužnejšiu časť súostrovia sa považujú dva neobývané ostrovy, Hunter a Matthew, ktoré si nárokuje aj Francúzsko, ako súčasť Novej Kaledónie.
Rôznorodosť podložia a členitý reliéf - od rozoklaných hôr po koralové útesy - charakterizuje nádhernú krajinu na ostrovoch. Z hľadiska geologického prevládajú sedimentárne koralové vápence a sopečné vyvrelé horniny. Občas sa vyskytne zemetrasenie, čo poukazuje na štrukturálnu nestabilitu podložia. Činné sopky sa nachádzajú na viacerých ostrovoch - Séré'ama na Vanua Lava, Manaro na Ambae, Garet na Gaua, Benbow a Marum na Ambrym a Yasur na ostrove Tanna. Na niektorých ostrovoch sa nachádzajú aj podmorské vývery - solfatary a fumaroly.
Klíma, počasie
Najvyšším vrchom na Vanuatu jeTabwémasana 1.879 m n.m., ktorý sa nachádza na najväčšom ostrove Espiritu Santo. Na Vanuatu jestvujú dve sezóny - horúce a mokré (november - apríl) a chladné a suché (máj - október). Na juhovýchode prevládajú vetry, kým sever počas horúceho obdobia zavalia silné dažde. Ročné zrážky sa pohybujú približne od 2000 mm na juhu do 4000 mm na severných ostrovoch. Veľká časť súostrovia je pokrytá hustým dažďovým lesom, ale suchšie regióny majú oblasti savanových trávnych porastov.
Obyvateľstvo
Prvými prisťahovalcami boli Portugalci, ktorí sem priplávali v roku 1606. Názov Nové Hebrity dal ostrovom až v roku 1774 britský moreplavec James Cook. V 19. storočí prišli na ostrov Európania ťažiť vzácne drevo, ale priniesli so sebou choroby, ktoré takmer vyhubili domorodé obyvateľstvo. Neskôr, počas 2. svetovej vojny, boli ostrovy významnou námornou základňou Spojencov.
Domorodí obyvatelia sú Melanézania a Mikronézania, ale žije tu tiež veľa prisťahovalcov ako z Európy, tak z Ázie a taktiež z iných tichomorských ostrovov. Ostrovania sa živia prevažne pestovaním a spracovaním tropických plodín a rybolovom. Významným zdrojom príjmov krajiny je aj cestovný ruch. Vanuatu možno vyhlásiť za jedno z "najšťastnejších miest na Zemi". Prečo je tomu tak, pochopíte už po niekoľkých hodinách od pristátia na letisku. Miestni obyvatelia sú "nákazlivo" priateľskí a usmiati. Aj keď sú chudobní, neplatia dane. Po niekoľkých dňoch pobytu na ostrovoch aj väčšina dovolenkárov zabudne na svoje starosti a stávajú sa priateľskejšími.
Obývané sú všetky väčšie ostrovy, ktoré sú vzájomne prepojené vnútroštátnou leteckou dopravou. Približne 3/4 obyvateľstva žije na vidieku, roztrúsení po jednotlivých ostrovoch. Ako dorozumievací jazyk sú používané angličtina i francúzština, okrem nich aj desiatky domorodých dialektov, najmä "pidgin". Mestský život v Port Vila a Luganville priťahuje stále viac miestnych a vidiek sa postupne vyprázdňuje. Menšie lietadlá alebo lode zabezpečujú pravidelnú prepravu ľudí medzi ostrovmi. Najvýznamnejším ostrovom je Efaté s hlavným mestom Port Vila, ktoré leží v malebnej zátoke Male Bay orientovanej na západ. Tu sa nachádza približne 20 km nádherných pláží, ktoré sú lákadlom pre plážových dovolenkárov. Exotická letná dovolenka pri mori sem láka turistov z celého sveta.
Hospodárstvo
Základom hospodárstva bolo odjakživa pestovanie plodín pre vlastnú obživu. S rozšírením plantáží sa začali pestovať bavlna, kukurica, káva, kakaové bôby a kokosové orechy. Neskôr pribudol chov dobytka. V súčasnosti tvoria káva, kopra (sušina kokosových orechov), hovädzie mäso, santalové drevo a kakao hlavné vývozné komodity Vanuatu. Obchdnými partnermi sú Austrália, Nová Kaledónia, Nový Zéland a Fidži. Významným prvkom príjmov je cestovný ruch, ktorý naberá na výkonnosti od vyhlásenia nezávislosti 1980. Investičný záujem cudzích spoločností komplikovali zákony o vlastníctve pôdy. Vznikol tak kompromis dlhodobých prenájmov pozemkov. Vývoz dreva a predaj rybolovných povolení vo svojich moriach je zatiaľ dôsledne regulovaným zdrojom príjmov.