 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
fotogaléria Západná Sahara
ZÁPADNÁ SAHARA
Samostatnosť tejto púštnej krajiny s malým počtom obyvateľov a veľkým nerastným bohatstvom je dlho predmetom sporov.
Púštna krajina kočovníkov arabsko-berberských kmeňov a veľkých ložísk fosfátov, rúd železa, medi a zlata zostáva už viac desaťročí predmetom sporov. Partizánska vojna pôvodných Saharanov je vedená proti Maročanom, ktorí si na ňu už veľa rokov robia nárok.
Prírodné podmienky krajiny
Krajina sa nachádza na severozápadnom pobreží Afriky pri Atlantickom oceáne a hraničí s Marokom, Alžírskom a Mauritániou. Väčšina územia je pokračovaním Sahary, ktorá je v tejto oblasti prevažne kamenistou púšťou s niekoľkými roztrúsenými oázami a chudobnými pastvinami. Podnebie je horúce, tropické s občasnými piesočnými búrkami. Na plochom atlantickom pobreží ležia prístavy Dachla a Bú Džudúr aj správne stredisko al-Ajún.
Väčšina z obyvateľov sú miešanci Arabov a Berberov a takmer všetci sú muslimovia. Územie bolo od roku 1884 španielskou kolóniou, ktorá bola roku 1960 prehlásená španielskou provinciou, ale ako celá Afrika bola zasiahnutá rozmachom nacionalizmu.
História
Roku 1973 bola založená organizácia Polisario, ktorá žiadala nezávislosť krajiny. Tým začali vlečúce sa vojnové konflikty. Maroko si robilo nároky na územie Západnej Sahary a považovalo ho za súčasť „Veľkého Maroka“. Roku 1975 vyslal kráľ Hasan na mierový zelený pochod do Západnej Sahary 350.000 neozbrojených Maročanov a prinútil Španielsko, aby sa krajiny vzdalo.
Vedľa historických nárokov má Maroko záujem tiež o najväčšie svetové ložiská fosfátov, nachádzajúcich sa poblíž západosaharského mesta Bú Krá na juhovýchod od al Ajúnu. Spoločne s marockými ložiskami fosfátov, ktoré sa používajú na výrobu hnojív, by západosaharské fosfáty umožnili Maroku zaujať kľúčové postavenie na svetových trhoch.
Pokojná okupácia marockými a mauretánskymi vojskami bola úspešná a Španielsko sa roku 1976 zo svojej kolónie stiahlo. Ešte toho roku bola uzatvorená dohoda medzi vládami Španielska, Maroka a Mauretánie, že Západná Sahara bude rozdelená medzi tieto susediace dva štáty. V tom istom roku však organizácia Polisario vyhlásila toto územie za nezávislú Saharskú arabskú demokratickú republiku, ktorú uznalo 70 krajín, z toho 30 afrických. Mauretánia upustila od svojich nárokov a roku 1979 podpísala s frontom Polisario mierovú zmluvu.
Marocký kráľ Hasan však nezávislú Saharskú arabskú demokratickú republiku odmietol uznať potom, čo sa Mauretánia z oblasti stiahla, pripojil k Maroku roku 1979 aj pôvodne mauretánsku časť Západnej Sahary. Západná Sahara potom bola rozdelená na štyri provincie : Al-Ajún, Bú Džudúr a Smara okolo rovnomenných miest a Wád ad-Dahab v oblasti prístavu Dachla.
Obyvateľstvo
Aj keď Polisario svoju partizánsku vojnu zintenzívnilo, Maroko po ôsmych rokoch bojov stále ovládalo sever krajiny vrátane nálezísk fosfátov. Maročania postavili obranné opevnenie, ktoré v dĺžke 1.600 km pretína oblasť od severu na juh, s cieľom obmedziť presuny partizánov. Boje však stále pokračujú. Okolo 125.000 utečencov zo Západnej Sahary žije v táboroch v juhozápadnom Maroku.
Maročania začali v dobytej časti Západnej Sahary významne investovať do výstavby ciest, do rybolovu, zásobovania vodou a do školstva. Príjmy z vývozu fosfátov by mohli financovať ako sociálny tak aj hospodársky rozvoj. Roku 1991 bolo dohodnuté prímerie. V nasledujúcich rokoch bolo niekoľkokrát odložené referendum, ktoré malo pod dohľadom OSN rozhodnúť o nezávislosti územia alebo o jeho integrácii s Marokom a to najmä kvôli sporom, kto môže voliť, aj kvôli pomalej registrácii voličov.