| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Republika v rovníkovej Afrike sa snaží zmierniť dôsledky desaťročia biedy, ale najväčším bohatstvom krajiny stále zostáva krásna krajina a divá zver.
Tanzánia so svojim malebným pobrežím Indického oceánu s náhornými plošinami a veľkými jazerami je nádhernou krajinou. Kilimandžáro 5.895 m n.m. je najvyššia hora v Afrike, jazero Tanganika je zasa najhlbším a najdlhším sladkovodným jazerom kontinentu.
Viktoriino jazero na hraniciach s Keňou a Ugandou je tretím najväčším jazerom na svete a kaldera sopky Ngorongoro je druhá najväčšia na svete. Níl, jedna z najdlhších riek na svete, pramení práve vo Viktoriinom jazere. Národný park Serengeti je rovnako ako kráter Ngorongoro súčasťou svetového prírodného a kultúrneho bohatstva pod medzinárodnou ochranou.
Tanzánia je dielom koloniálnej politiky. Toto africké územie obsadili v 80. rokoch 19. stor. Nemci a roku 1891 sa stalo súčasťou Nemeckej východnej Afriky. Po nemeckej porážke v 1. svetovej vojne kolóniu získala Británia a premenovala ju na Tanganiku. Svoju nezávislosť získala krajina v roku 1961. O tri roky neskôr, keď sa k Tanganike pripojil ostrovný štát Zanzibar, bol spločný štát pomenovaný Tanzánia. K Tanzánii patrí okrem ostrova Zanzibar aj ostrovy Pemba na severe a Mafia na juhu.
V 70. rokoch 20. st. sa Tanzánia stala jednou z najznámejších postkoloniálnych krajín, za čo vďačí prezidentovi Juliovi Nyererovi. Počiatočný rozvoj krajiny so socialistickým hospodárstvom sa neskôr dostal do stagnácie, ale zlepšilo sa sociálne zabezpečenie obyvateľov a tiež riešenie národnostnej otázky posunulo krajinu ďalej od problémov iných afrických krajín. V celej Afrike si Nyerere ako antikolonialista získal všeobecný rešpekt a chválu za to, že Tanzánia od nezávislosti zostala stabilná a zjednotená po dnes.
Tanzánia má svojráznu polohu medzi Indickým oceánom a Veľkou priekopou, o ktorej geológovia predpokladajú, že sa v budúcnosti stane dnom postujúceho mora. V tom prípade by sa Tanzánia a ďalšie východoafrické krajiny premenili na ostrovy. Sú tu silné zemetrasenia so sopečnou činnosťou. Kilimandžáro ako jedna z najvýznamnejších sopiek sveta, svedčí na podporu tejto teórie.
Najväčšie sopečné centrum je na severovýchode krajiny v okolí najvyššej hory Afriky. Vrchol sopky Kilimandžáro je stále pokrytý snehom. Tamojšie sopky sú činné (Meru), alebo aj vyhasnuté. Najznámejšia je Ngorongoro. Najväčšie a najhlbšie jazerá Viktoriino, Tanganika a Malawi, sa nachádzajú v pohraničných oblastiach, menšie ako Manyara alebo Rukwa nájdeme vo vnútrozemí.
Tanzánia má 800 km dlhé a pomerne málo členité pobrežie, obmývané Indickým oceánom. V pobrežných plytčinách sa dvíhajú skalnaté a koralové útesy. Pás pobrežných nížin a porasty paliem a mangrovníkov v ústiach riek ukončujú na západe prudké svahy náhorných plošín. Väčšinu plošín porastajú trávnaté savany, ktoré prechádzajú do bohatších stepí alebo sa naopak menia v suché polopúšte. Na brehoch niektorých riek a jazier rastú dažďové rovníkové lesy.
K významným krajinným celkom patrí predovšetkým plošina Serengeti východne od Viktoriinho jazera, kde je známy národný park so stádami zveri. Na toto územie nadväzuje na juhovýchode vysočina veľkých kráterov a ďalej sopečné horské pásmo vrcholiacim Kilimandžárom. Pri pobreží sa nachádza aj hlavné mesto Dar es Salaam. Ďalej na západ sa rozprestiera Masajská step s tŕnistými krovinami.
Vďaka nadmorskej výške je v krajine ďaleko chladnejšie ako by napovedala jej poloha na rovníku. V horách je podnebie mierne, vo vnútrozemí je teplo a sucho. Iba na pobreží panuje horúčava a priemerné teploty tam dosahujú 25-35°C po celý rok. Skoro všade je sucho, ale nikde sa nevytvorila púšť. Na väčšine územia je dostatočné množstvo zrážok pre poľnohospodárstvo. Ale ostrovy Zanzibar a Pemba sú horúce a vlhké.
Tanzánci, ktorých je asi 60 miliónov a stále pribúdajú ( r. 1990 - 28,5 milióna, r. 2012 - 45 miliónov) žijú po celej krajine, najviac však pozdĺž hraníc a v úzkej pobrežnej nížine. Vnútrozemie je pomerne neobývané. V krajine žije 120 rôznych kmeňov, väčšinou bantuského pôvodu a hovoriacich svahilsky. Najpočetnejší sú Sukumovia. Na Masajskej stepi žijú kočovní Masajovia, ktorí tam pasú svoje hrbaté kravy, ovce a kozy. Okrem Afričanov žijú v tejto krajine aj prisťahovalci z iných kontinentov. V poslednom tisícročí sa tu často usadzovali Arabi z oblasti Perzského zálivu a ženili sa s domorodými ženami.
V krajine žijú prisťahovalci z Indie, ktorí sem prichádzali v priebehu posledných 300 rokov. V čase koloniálnej nadvlády sa v krajine usídlili tiež Európania. Asi 90% obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom. Jeho produktivita je však nízka a úroda stačí iba pre vlastnú obživu. Iba malá časť poľnohospodárov má pravidelné príjmy z predaja bavlny a kávy. Potraviny pre mestá však musia byť dovážané.
Ostrovy Zanzibar a Pemba, kde prší viac a pravidelnejšie, sú pre poľnohospodárstvo vhodnejšie ako pevnina. Veľmi úrodná je najmä západná polovica Zanzibaru, odkiaľ sa vyváža kopra a kokosové vlákna. Obidva ostrovy patria k popredným svetovým producentom klinčekov.
S výnimkou jednej bane na diamanty a ďalšej na zlato, menších zásob uhlia a kaolínu boli nerastné zdroje krajiny považované v minulosti za málo výdatné alebo príliš odľahlé, než aby sa vyplatilo ch využívať. V poslednom čase však ťažba a spracovanie najmä zlata získava na dôležitosti.
V čase, kedy získala Tanzánia nezávislosť, patrila k najchudobnejším krajinám v Afrike a k najchudobnejším sa dosiaľ radí. Roku 1967 existovala nádej, že sa situácia zmení. Prezident Nyerere chcel zvýšiť príjmy rozvojom poľnohospodárskej výroby a priemyslu, zlepšením sociálnej opatery, zaistením vzdelania pre každého a pravidla rozdeľovania bohatstva.
K dosiahnutiu týchto cieľov mali slúžiť dve hlavné opatrenia. Prvým bolo znárodnenie prevažnej časti hospodárstva krajiny, druhým, ďaleko radikálnejším, bolo socialistické družstevníctvo s novým usporiadaním tanzánskych osád. Približne 13 mil. obyvateľov muselo opustiť svoje tradičné osady a usadiť sa v 7.700 nových dedinách, založených na princípe ujamaa, čo svahilsky znamená rodinná osada. Nové osady mali byť riadené demokraticky a malo im byť poskytnuté všetko potrebné k spoločnému hospodáreniu. Prví obyvatelia odišli do nových dedín dobrovoľne, neskôr vláda začala používať donucovacie metódy.
Výsledok akcie zďaleka nesplnil očakávanie vlády. V celom systéme bujnela korupcia. Ľudia sa začali vracať do svojich pôvodných domovov. Toto masové presídlenie malo za následok obrovské nepochopenie. Namiesto očakávaného vzostupu produkcie, došlo k takému poklesu poľnohospodárskej výroby, že sa z nej krajina dosiaľ nespamätala a stále trpí nedostatkom potravín.
V 70. rokoch Tanzánia dostávala vyššiu medzinárodnú pomoc ako ktorákoľvek iná africká krajina. Začiatkom roku 1994 poskytli OSN a krajiny združené v Juhoafrickom rozvojovom spoločenstve Tanzánii dodatočnú potravinovú pomoc, aby nedošlo k hladomoru, ktorý krajinu v dôsledku sucha ohrozil. Nyerere odstúpil z úradu roku 1985. Jeho nástupca Ali Hassan Mwinyi započal hospodárske reformy a podarilo sa mu získať aj podporu Medzinárodného menového fondu. Tá však kvôli veľkej korupcii bola roku 1995 zastavená. Mwinyi povolil opozičné strany a v novembri 1995 sa uskutočnili demokratické voľby. Prezidentom sa stal Benjamin Mkapa z vládnucej strany, ktorý sa rozhodol skoncovať s korupciou a ktorému sa podarilo zaistiť krajine významnú pomoc Medzinárodného menového fondu.
Tanzánia má všetko potrebné, aby sa stala vyhľadávaným cieľom turistov. Jedným z hlavných lákadiel krajiny je množstvo divej zveri. Na tanzanskom území je 17 národných parkov a rezervácií, ktoré tvoria viac ako desatinu rozlohy krajiny. Medzi najznámejšie patrí Serengeti na severe a prírodná rezervácia Seolus na juhu. Tieto sa zaslúžili o titul Tanzánia kráľovna safari. Každoročne sem smerujú milióny turistov pozorovať život v divočine.
V Tanzánii sú aj archeologické náleziská svetového významu, ktoré lákajú turistov historikov za poznaním. Lokality ako roklina Olduvai na západnom výbežku parku Serengeti, kde roku 1964 objavil britský archeológ a antropológ Louis Leakey pozostatky pravekého človeka z doby pred 2 mil. rokov, alebo ďalšie, omnoho mladšie pamiatky na pravekého človeka sú 30.000 rokov staré skalné kresby z doby kamennej, znázorňujúce divé zvery a lovcov, ktoré boli objavené v okolí Kondoa, východne od Masajskej stepi. Pozdĺž pobrežia a najmä na ostrove Zanzibar a Pemba sa nachádzajú pozostatky mešít a palácov z 12. storočia.
Významný prínos pre ekonomiku má prímorský turizmus. Pláže s bielym pieskom lemujú Zanzibar, kde si na svoje príde aj najnáročnejšia klientela. Pestrá kultúra početných domorodých kmeňov láka na poznávanie ich folklórnych tradícií.
Ciele trvalo udržateľného rozvoja v Tanzánii podporujú OSN a jej partneri v Tanzánii, 17 vzájomne prepojených a ambicióznych cieľov, ktoré riešia hlavné rozvojové výzvy, ktorým čelia ľudia v Tanzánii a na celom svete. Súčasný plán rozvojovej pomoci OSN (UNDAP II) je zakotvený v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja (SDG - Sustainable Development Goals) so zameraním na najzraniteľnejšie komunity. Vláda Tanzánie v úzkej spolupráci s OSN spoločne vyvíjajú a implementujú programy, politiky a inovatívne spôsoby, ako osloviť marginalizované skupiny populácie. Spoločným cieľom je zabezpečiť rovnomerné rozdelenie ziskov z rozvoja medzi skupiny obyvateľstva a medzi regióny a prispieť k dosiahnutiu kľúčových cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré majú mať pozitívny vplyv na obyvateľov Tanzánie.