| | |
|
 |
|
historické pamiatky |
|
Oficiálny názov: | Estónska republika |
Správne členenie: | 15 okresov |
Politický systém: | republika |
Hlavné mesto: | Tallinn |
Rozloha v km2: | 45 226 |
Obyvateľstvo: | 1 340 000 (hustota 30 os. / km2) |
Jazyk: | estónčina, ruština |
Mena: | Euro |
Lokalita: | Kajiny sveta - Európa |
Časové pásmo: | Z + 2:00h |
Susedia: | Lotyšsko, Rusko |
|
|
|
Organizov. zájazdy: | áno |
Vycestovanie: | cestovný pas alebo občiansky preukaz |
Pozri tiež: | • Estónsko |
| • dovolenka Estónsko |
| • hotely Estónsko |
| • doprava Estónsko |
| • letenky Estónsko |
| • cestovné kancelárie Estónsko |
| • lastminute Estónsko |
|
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15: |
|
Bulharsko,
Česko,
Egypt,
Francúzsko,
Grécko,
Chorvátsko,
Kuba,
Rakúsko,
Slovensko,
Slovinsko,
Španielsko,
Švajčiarsko,
Taliansko,
Thajsko,
Turecko
|
|
|
| |
| | |
ESTÓNSKO
Najmenšia z pobaltských republík si po páde komunizmu vedie dobre.
Estónska republika, ktorá je od roku 1991 nezávislá, je najúspešnejšia zo všetkých 15 bývalých
sovietskych republík. Jej výhodou je, že bola pod ruskou nadvládou kratší čas, ako väčšina ostatných
republík a jej zemepisná poloha umožňuje jednoduchšie obchodovanie s európskymi krajinami.
Estónsko bolo zo všetkých bývalých sovietskych republík najväčším výrobcom spotrebného tovaru a
malo tiež najrozvinutejšie služby. Preto sa dalo očakávať, že čoskoro priláka zahraničných
investorov a turistov. Väčšina priemyselných podnikov bolo sprivatizovaných a krajina nadviazala
úzke styky s Európskou úniou, zatiaľ čo predtým sa jej obchodné styky takmer výhradne obmedzovali
na bývalé sovietske republiky. Mena je stabilná. Estónsko uzatvorilo s Európskou úniou asociačnú
dohodu a požiadalo o plné členstvo. Do krajiny prúdia významné zahraničné investície.
Vážnym problémom pre mladú republiku je skutočnosť, že etnickí Rusi tvoria 30 % obyvateľstva. Vláda
sa zaviazala, že im umožní získať estónske štátne občianstvo a práva, ktoré z neho plynú, požaduje
však splnenie istých podmienok, ktoré sa zdajú dosť neštandardné. Žiadatelia o občianstvo musia zložiť
skúšku zo znalosti estónskej ústavy v estónčine, čo je nad schopnosť niektorých Rusov. Rusko tieto
podmienky kritizuje, a aj západné krajiny k nim majú výhrady.
Historický vývoj
Krajina, ktorá sa nachádza medzi Rižským a Fínskym zálivom, je iba o niečo väčšia ako Dánsko.
Estónci (ugrofínsky národ) žijú v tejto časti baltického pobrežia už asi 5.0000 rokov. Ich trvalé
osídlenie tohto kúska krajiny bolo narušené až začiatkom 13. storočia, kedy Estóncov nebolo viac
ako 100.000. Najprv prišli Dáni v službách nemeckého rádu livonských rytierov. Keď ich moc v 16.
storočí opadla, zmocnili sa severnej časti Švédi.
Južná časť sa zatiaľ stala súčasťou litevsko - poľského Kurónskeho vojvodstva. Roku 1629 sa celé
územie Estónska dostalo pod nadvládu Švédov. Ale o krajinu mali záujem aj Rusi, najmä o prístavy
v Baltskom mori, ktoré takmer po celý rok nezamŕzajú a slúžia ako vstupná brána do celej oblasti
Pobaltia. Ruskí cári sa pokúsili obsadiť Estónsko už v 16. storočí, ale natrvalo získal pobaltské
štáty až Peter Veľký počas vojny proti Švédsku (1700-21). Ďalších dvesto rokov bolo Estónsko
najsevernejšou z troch ruských pobaltských provincií.
V čase zmätkov okolo ruskej revolúcie sa podarilo Estóncom vymaniť z ruského područia. Roku 1918
založili nezávislú Estónsku republiku, ktorá existovala až do roku 1940. Potom ju Stalin v čase
krátkeho sovietsko-nemeckého spojenectva okupoval a pripojil k Sovietskemu zväzu. Tisícky obyvateľov
bolo deportovaných vrátane mnohých Estóncov nemeckého pôvodu. Po 2. svetovej vojne sa začali Rusi
masovo sťahovať do Estónska a zloženie obyvateľstva sa takto zmenilo.
Ale skôr, ako prišli Rusi, mala táto krajina s 1,5 milióna obyvateľov tradičné vzťahy so susedným
Fínskom, ale existujú aj isté zväzky so susedným Švédskom, pretože estónske ostrovy Hiiumaa a Saaremaa
v Baltickom mori Švédsku dlhý čas patrili. Nakoniec tu žila po stáročia až do svojho vysídlenia menšina
nemeckých veľkostatkárov, obchodníkov a remeselníkov, ktorá spolu vytvárala estónsku literatúru,
náboženstvo a architektúru.
Prirodzený prírastok územia
Estónsko je zo všetkých pobaltských republík najviac spojené a ovplyvnené Baltickým morom. Takmer
jedna desatina územia sa nachádza na ostrovoch Saaremaa Hiiumaa a ďalších viac ako 1.500 ostrovoch a ostrovčekoch.
Územie Estónska je prevažne nížinné a je súčasťou Východoeurópskej roviny. Krajina je veľmi poznamenaná
štvrtohorným zaľadnením. Po ľadovci tu zostalo okolo 1.000 ľadovcových jazier. Prevažná časť územia sa
nachádza v nadmorskej výške okolo 50 m. Celé pobrežie vrátane ostrovov stúpa asi o 30 cm za storočie.
Estónsko sa postupne vynára z Baltského mora a zväčšuje svoju rozlohu.
Estónsko má podobu polostrova a dlhá vodná hranica vedie po rieke Narve a cez pohraničné Čudské a Pskovské jazero.
Monotónnu rovinu oživuje na severe vápencová plošina, ktorá klesá prudko do Fínskeho zálivu. Tu sa nachádza
aj historické mesto a najvýznamnejší estónsky prístav Tallinn, ktorý je aj hlavným mestom republiky.
Tiež na juhu sa dvíhajú nevysoké pahorkatiny, ktoré prechádzajú z Lotyšska. Tu je najvyšší kopec Estónska
Suur-Munamägi (318 m). Centrálnu časť krajiny tvoria barinaté nížiny a močiare. Estónsko má na svojom malom
území asi 1.000 jazier, väčšinou ľadovcového pôvodu. K najväčším patrí Čudské, Vôrts a Suur Laht na ostrove
Saaremaa. Umelé jazero vzniklo na rieke Narve, za priehradou s hydroelektrárňou.
Prírodné zdroje a podmienky pre poľnohospodárstvo
Asi tretina krajiny je obrastená lesmi, najmä smrekovými, pätinu pokrývajú bariny, ďalšia pätina je poľnohospodársky
využívaná, pestujú sa najmä obilniny, zemiaky, zemiaky a krmoviny. Poľnohospodárstvo je rozvinuté, a aj
keď zamestnáva iba 20 % obyvateľstva, zaisťuje potreby krajiny aj menšie množstvo tovaru na vývoz.
Rozsiahle lesy poskytujú kvalitné drevo, ktoré je výborným exportným artiklom. V poslednom čase sa rozvíja
papierenský priemysel. Popri Tallinne patrí k významným mestám priemyselný Tartu, pri pobreží ležiace
Pärnu a na ostrove Saaremaa je veľké mesto Kuressaare.
Prírodné zdroje nie sú bohaté. V krajine sa ťaží rašelina, vápenec, fosfority, horľavé bridlice, ktorých
náleziská patria medzi najbohatšie na svete. Využívajú sa na výrobu elektrickej energie a ako hlavná surovina
pre chemický priemysel. Napriek tomu že viac ako polovica elektrickej energie v Estónsku pochádza z horľavej
bridlice, musia sa ropa a zemný plyn dovážať. Využívanie nálezísk fosforitov rovnako ako horľavej bridlice
neúnosne znečisťuje životné prostredie.
Do roku 1993 väčšina estónskeho dovozu pochádza z bývalých sovietskych republík, kam tiež prevažne smeroval
export( bežecké lyže, elektromotory). O rok neskôr sa stalo najdôležitejším obchodným partnerom Estónska Fínsko.
Sovietsky zväz - ZSSR
Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový
štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych
socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických
ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla
priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený
či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.
Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym
zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty.
Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania.
V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz
rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.
Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:
Zväzová republika |
Hlavné mesto |
Vstup |
Ukončenie |
Nástupnícka krajina |
|
|
|
|
|
• Arménska SSR |
Jerevan |
05.12.1936 |
23.09.1991 |
Arménsko |
• Azerbajdžanská SSR |
Baku |
05.12.1936 |
30.08.1991 |
Azerbajdžan |
• Bieloruská SSR |
Minsk |
30.12.1922 |
26.12.1991 |
Bielorusko |
• Estónska SSR |
Tallinn |
06.08.1940 |
06.09.1991 |
Estónsko |
• Gruzínska SSR |
Tbilisi |
05.12.1936 |
26.12.1991 |
Gruzínsko |
• Kazašská SSR |
Alma-Ata |
05.12.1936 |
16.12.1991 |
Kazachstan |
• Kirgizská SSR |
Frunze |
05.12.1936 |
31.08.1991 |
Kirgizsko |
• Litovská SSR |
Vilnius |
03.08.1940 |
06.09.1991 |
Litva |
• Lotyšská SSR |
Riga |
03.08.1940 |
06.09.1991 |
Lotyšsko |
• Moldavská SSR |
Kišinev |
02.08.1940 |
27.08.1991 |
Moldavsko |
• Ruská SFSR |
Moskva |
30.12.1922 |
26.12.1991 |
Rusko |
• Tadžická SSR |
Dušanbe |
05.12.1929 |
26.12.1991 |
Tadžikistan |
• Turkménska SSR |
Ašchabad |
27.10.1924 |
27.10.1991 |
Turkménsko |
• Ukrajinská SSR |
Kyjev |
30.12.1922 |
10.12.1991 |
Ukrajina |
• Uzbecká SSR |
Taškent |
27.10.1924 |
31.08.1991 |
Uzbekistan |