Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
klikacia mapa sveta - výber dovolenky
Lotyšsko krajina fotogaléria Lotyšsko
 
Oficiálny názov: Lotyšská republika
Správne členenie: 110 krajov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Riga
Rozloha v km2:64 590
Obyvateľstvo:2 290 000 (hustota 35 os. / km2)
Jazyk:lotyština, litovčina, ruština
Mena:lat ( 1€ -> cca 0,7 LVL )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Bielorusko, Estónsko, Litva, Rusko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas alebo občiansky preukaz
Pozri tiež: Lotyšsko
 dovolenka Lotyšsko
 • hotely Lotyšsko
 • doprava Lotyšsko
 • letenky Lotyšsko
 • cestovné kancelárie Lotyšsko
 • lastminute Lotyšsko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

LOTYŠSKO

Mladá pobaltská republika sa postupne zbavuje pút socialistickej sovietskej minulosti.

Behom svojej tisícročnej histórie bolo Lotyšsko väčšinou rozdelené a ovládané cudzími panovníkmi. Lotyši obývajú svoju zelenú krajinu pri Baltickom mori od 9. storočia, ale iba dvakrát mali svoj nezávislý štát ( 1918-40, a po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991).

Historické pramene spomínajú Lotyšsko prvýkrát v roku 1185, kedy augustiniánsky mních založil blízko dnešného hlavného mesta Rigy prvý kresťanský kostol. Od 13. do 17. storočia bola veľká časť Lotyšska ovládaná augustiniánmi, potom ju dobyli Poliaci a Švédi. Od 18. storočia až do pádu cárizmu vládli krajine Rusi.

Obidve lotyšské provincie Livonsko a Kuronsko boli po Októbrovej revolúcii zjednotené a v roku 1918 bola vyhlásená Lotyšská republika. Nezávislosť netrvala dlho. Keď v roku 1940 Hitler a Stalin rozdelili pobaltské republiky, pripadlo Lotyšsko Sovietskemu zväzu. Bolo obsadené Červenou armádou a roku 1940 bola vyhlásená Lotyšská SSR.

Plnú nezávislosť na Sovietskom zväze získala Lotyšská republika v roku 1990.Ale návrat k pred sovietskemu spôsobu života nieje ľahký. Hospodársky je krajina stále závislá na bývalých sovietskych republikách, najmä na dodávkach surovín a energie. Došlo aj k istej privatizácii, ale Lotyšsko musí tuho súťažiť so slobodným západným trhom. Vysoká nezamestnanosť, prudká inflácia a časté výpadky v zásobovaní základným tovarom, najmä potravinami, vyvoláva nespokojnosť obyvateľov.

Situácia je výbušná najmä medzi obyvateľstvom ruského pôvodu, ale podľa nových prisťahovaleckých zákonov sú obyvateľmi druhej kategórie. Mnohí z nich tvrdia, že sú obeťou apartheidu. Lotyši však považujú svoje prísne prisťahovalecké zákony za nutnú obranu proti ďalšej rusofikácii krajiny, nakoľko pomer Lotyšov na celkovej populácii poklesol takmer na polovicu, zatiaľ čo počet Rusov sa za posledných 50 rokov viac ako strojnásobil. Spôsobilo to najmä sťahovanie ruských robotníkov do priemyselných miest ako Riga a Daugavpils. Tam sú tiež Lotyši v menšine. Obidve etnické skupiny žijú oddelene a vo vzájomnej nevraživosti.

Spojovník východu a západu

Lotyšsko, ležiace medzi Estónskom na severe, Litvou na juhu, Ruskom a Bieloruskom na východe, by sa v ideálnom prípade mohlo stať mostom medzi východnou a západnou Európou. Celé storočia sa veľká časť ruského obchodu so Západom uskutočňovala cez lotyšský nezamŕzajúci prístav Liepaja. Začínali tam dôležité obchodné cesty, ktoré pokračovali popri rieke Západná Dvina na východ popri Dnepri a Volge. Lotyšsko dúfa, že sa mu podarí obnoviť svoje tradičné obchodné postavenie, aj keď dnes je najmä strediskom nezákonného obchodu s drogami, ktoré smerujú z Ázie do západnej Európy.

Vedľa svojej výhodnej obchodnej a dopravnej polohy má krajina iba málo ekonomicky cenných zdrojov. Je chudobná na suroviny. Jednou z mála je jantár, ktorý sa nachádza na baltskom pobreží, a rašelina, využívaná ako palivo v tepelných elektrárňach. V súčasnosti je krajina schopná pokryť iba 10 % svojej energetickej spotreby.

Takmer dve pätiny územia pokrývajú listnaté a ihličnaté lesy, ale drevo ako surovina je málo využívané. Prvé miesto v poľnohospodárskej výrobe si bezkonkurenčne udržiava chov dobytka. Pestuje sa tiež obilie, cukrová repa a zemiaky. Baltické more poskytuje ryby, ktoré sa tam tiež konzervujú.

Priemysel zamestnáva 33 % pracovnej sily krajiny a vyrába najmä dopravné prostriedky a poľnohospodárske stroje, syntetické vlákna, liečivá, elektrotechnické zariadenia a potraviny. Je však závislý na dovoze surovín a väčšiny energie.

Dve historické provincie Livonsko a Kuronsko sa veľmi podobajú nemeckej morénovej krajine pozdĺž Baltu. Úrodná hlinitá pôda sa strieda s piesčinami, barinami a rašeliniskami. Krajina je známa svojou prírodnou krásou a vďaka mnohým riekam a viac ako 3 000 jazerám je často prirovnávaná k Fínsku.

Vážnym problémom je však znečistené ovzdušie a voda. Rižský záliv a Západná Dvina sú mimoriadne znečistené. Ustupujúci kontinentálny ľadovec v poslednej dobe ľadovej vytvoril vo východnej časti krajiny plytkú kotlinu s mnohými jazerami, barinami a rašeliniskami. Táto oblasť je poľnohospodársky využívaná a najväčšie tunajšie mesto Daugavpils sa stalo priemyselným a obchodným centrom. Na nížine Západné Dviny sa nachádza hlavné mesto krajiny Riga, kde žije takmer tretina obyvateľov. Je zároveň najväčším priemyselným, obchodným, kultúrnym a finančným strediskom krajiny.

Lotyšsko sa stalo nezávislým po rozpade ZSSR r. 1991, pätnásť rokov na to sa stalo členským štátom Európskej únie a NATO (r.2004 spolu so Slovenskom). Riga ako hlavné mesto v ktorom žije tretina obyvateľstva (750.000) je najväčším pobaltským mestom. Hlavným problémom postsovietskeho obdobia je vyriešenie občianstva a jeho štatútu pre menšiny, pričom najvýznamnejšou sú etnický Rusi, ktorých v Lotyšsku zostalo po rozpade sovietskeho zväzu najvyšie percento a miestami sú aj lotyši v menšine oproti Rusom.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.


ZSSR 15 zväzových republík


Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
Rozloha v km2
Pošet obyvateľov
         
 
 
Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
29 800
2 976 372
Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
86 600
7 961 619
Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
207 595
9 784 000
Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
45 226
1 340 000
Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
69 700
4 662 000
Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
2 724 900
15 730 000
Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
198 500
5 148 000
Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
65 300
3 250 000
Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
64 590
2 290 000
Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
33 840
4 264 000
Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
17 075 200
147 740 000
Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
143 100
7 321 000
Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
488 100
5 100 000
Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
603 700
? 50 100 000
Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan
448 900
27 400 000


 
Copyright © 2010−2022, Svet-dovoleniek, travel agency