KAZACHSTAN

Veľká krajina s veľkým nerastným bohatstvom sa po oslobodení spod nadvlády Ruska a socializmu stáva novou zaujímavou turistickou destináciou.

Kazachstan ležiaci v Strednej Ázii, je desaťkrát väčší ako Veľká Británia a je deviatou najväčšou krajinou na svete. Je druhou najväčšou republikou z bývalých republík Sovietskeho zväzu a rozkladá sa 3.000 km od Kaspického mora na západe k oblasti Xinjiang Uygur v Číne na východe. Juhovýchodnú hranicu lemuje horský hrebeň Ťan Šan, ktorý je vysoký 4.000 m. Hranice s Uzbekistanom a Turkmenistanom sú takmer priamočiare a prebiehajú stredom púšte Kyzylkum, Aralským jazerom a kopcovitou krajinou na pobreží Kaspického mora. Táto hranica bola umelo vytvorená v 20. rokoch sovietskou vládou.

Prírodné podmienky

Krajinu Kazachov tvoria väčšinou nížiny, severnú časť Turanská a východnú časť Prikaspická nížina. Nížiny na sever od Aralského jazera prechádzajú do Turgajskej plošiny. Väčšinu plochy nížin tvoria púšte, polopúšte a na severe stepi. Iba pätina povrchu leží v nadmorskej výške nad 500 m. Z vrchovín sú najväčšie Kazašská pahorkatina a južné zakončenie Uralu Mugodžary. Na juhovýchode zasahujú z Číny na územie Kazachstanu pohoria Targabataj a Džungarský Alatau, z Ťan Šanu potom pohorie Karatau.

Vďaka bohatým zrážkam rastú na severe krajiny stromy, ale južnejšie prší menej, a tak sa lesostep pozvoľna mení na polopúšť a púšť. Kazachstan má rýdzo kontinentálne podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi.

Na stepi pôvodne pásli stáda kočovní Kazachovia a príslušníci iných stredoázijských národov. Po roku 1954 bola veľká časť severných stepí zoraná a zúrodnená a tým sa získalo veľa poľnohospodárskej pôdy. Kazachstan sa čoskoro stal jednou z najväčších obilninárskych oblastí Sovietskeho zväzu s jednou pätinou sovietskej ornej pôdy a pestovala sa tu 1/7 sovietskej pšenice. Dnes predstavuje poľnohospodárstvo takmer 40 % celkovej produkcie krajiny. Nepredvídateľné dažďové zrážky spôsobujú veľkú neúrodu zhruba raz za desať rokov, ale aj v normálnych rokoch sú hektárové výnosy veľmi malé. Veľké ohrozenie poľnohospodárskych výnosov predstavuje pôdna erózia.

Ďalším problémom je vyschýnanie Aralského jazera, ktoré je spôsobené malým prítokom vody riek Amudar´je a Syrdar´je, ktorých voda zostáva na juhu v zavlažovacích systémoch. Vyschýnanie má za následok zvyšovanie koncentrácie minerálnych solí, pesticídov a herbicídov vo vode, ktoré ničia faunu aj flóru. Znečistenie spôsobené priemyslom je všade vidieť. Rýchla industrializácia krajiny začala v 40. rokoch. Počas 2. svetovej vojny sťahoval Sovietsky zväz dôležité továrne zo západu na východ ďaleko od fronty. Tak sa stal Kazachstan takmer cez noc priemyselnou krajinou.

Vďaka bohatým náleziskám uhlia, ropy, zemného plynu, rúd chrómu, molybdénu, niklu, kobaltu, olova, zinku, zlata, striebra a bauxitu vyrástli v oblasti Karagandy a pod horami Altaja a Uralu obrovské priemyselné centrá. V Kzylordskej oblasti na juhu je kozmodrom Bajkonur, odkiaľ bola vypustená prvá umelá družica Zeme. Vedľa moslimských Kazachov tu žijú Rusi, Ukrajinci, etnickí Nemci, Uzbekovia a ďalšie etniká.

Kazaši - moslimovia a kresťania

Po vyhlásení nezávislosti prepukli v Kazachstane národnostné nepokoje. Spoločnosť ovládajú moslimovia, ale žije tu veľa kresťanov, prevažne pravoslávnych. Roku 1992 sa vzťahy s ruskou menšinou zhoršil. Nová ústava z roku 1993 uznala za úradný jazyk kazachčinu. Rusom bolo síce priznané zvláštne postavenie, ale návrh zákona z roku 1997 vyžaduje, aby všetci občania hovorili a písali kazašsky. Zákon sa stretol s obtiažami, nakoľko väčšina občanov vrátane etnických Kazachov hovorí stále rusky.

Od roku 1731 bol Kazachstan pod ruskou koloniálnou správou. Nezávislosť vyhlásil v roku 1991, ale s Ruskom si uchoval úzke hospodárske, obchodné aj politické vzťahy. Napriek bohatým nerastným zdrojom ropy a zemného plynu a sebestačnému poľnohospodárstvu je Kazachstan stále závislý na obchode s Ruskom. Tieto vzťahy by sa mohli posilniť po presťahovaní vlády z Alma-Aty do nového hlavného mesta Akmoly na severe krajiny.

Hospodárstvo

Aj keď väčšina vývozu stále smeruje do bývalých sovietskych republík, s ktorými bol Kazachstan združený do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), podniká kroky k získaniu nezávislosti politickej aj hospodárskej. Prekážkou úplnej nezávislosti je vnútrozemská poloha krajiny. Pôvodne bránila vývozu ropy na Západ skutočnosť, že všetky ropovody vedú cez bývalé sovietske republiky. Ale roku 1994 bol podpísaný štyridsaťročný americko-kazašský plán rozvoja a využitia tengizských a korolevských ropných polí.

Nasledovali jednania o dodávkach ropy do západoeurópskych krajín a roku 1996 bola podpísaná s Ruskom a Ománom dohoda o výstavbe ropovodu k Čiernemu moru. Roku 1992 uvoľnila kazašská vláda ceny a začala s hospodárskymi reformami. Prisľúbená zahraničná pomoc, vlastné nerastné bohatstvo a privatizácia by mali Kazachstanu umožniť prechod od plánovaného k tržnému hospodárstvu. Vysoký dôraz je kladený na využitie krajiny ako turisticky zaujímavej a rôznorodej destinácie. Vláda podniká výrazné kroky podpory priemyslu dovoleniek a prílivu turistov.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.

Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:

Zväzová republika	Hlavné mesto	Vstup	Ukončenie	Nástupnícka krajina
• Arménska SSR	Jerevan	05.12.1936	23.09.1991	Arménsko
• Azerbajdžanská SSR	Baku	05.12.1936	30.08.1991	Azerbajdžan
• Bieloruská SSR	Minsk	30.12.1922	26.12.1991	Bielorusko
• Estónska SSR	Tallinn	06.08.1940	06.09.1991	Estónsko
• Gruzínska SSR	Tbilisi	05.12.1936	26.12.1991	Gruzínsko
• Kazašská SSR	Alma-Ata	05.12.1936	16.12.1991	Kazachstan
• Kirgizská SSR	Frunze	05.12.1936	31.08.1991	Kirgizsko
• Litovská SSR	Vilnius	03.08.1940	06.09.1991	Litva
• Lotyšská SSR	Riga	03.08.1940	06.09.1991	Lotyšsko
• Moldavská SSR	Kišinev	02.08.1940	27.08.1991	Moldavsko
• Ruská SFSR	Moskva	30.12.1922	26.12.1991	Rusko
• Tadžická SSR	Dušanbe	05.12.1929	26.12.1991	Tadžikistan
• Turkménska SSR	Ašchabad	27.10.1924	27.10.1991	Turkménsko
• Ukrajinská SSR	Kyjev	30.12.1922	10.12.1991	Ukrajina
• Uzbecká SSR	Taškent	27.10.1924	31.08.1991	Uzbekistan