LITVA

Najjužnejšou z troch pobaltských republík je iba malou časťou niekdajšieho Litovského štátu, ktorý siahal kedysi až k Čiernemu moru.

Na rozdiel od svojich pobaltských susedov Lotyšska a Estónska, ktoré takmer vždy ovládali cudzinci, bola táto krajina kedysi významnou európskou mocnosťou. Litovci, ktorí žili na brehoch stredného a dolného toku Nemenu odolávali v stredoveku nájazdom rádu nemeckých rytierov. V polovici 13. storočia sa jednotlivé kmene zjednotili pod vládou kniežaťa Mendoga a dobyli veľké územie vo východnej Európe. V 14. storočí sa litovské veľkokniežatstvo rozprestieralo na území dnešného Ruska, Ukrajiny až k Čiernemu moru. Najslávnejšie obdobie litovských dejín začalo v roku 1386 svadbou litovského veľkokniežaťa Jagella s následníčkou poľského trónu Hedvigou: obidve krajiny sa spojili a vytvorili jednu z najväčších európskych mocností.

Ale koncom 18. storočia bola krajina rozdelená medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Ruskí cári robili, čo bolo v ich moci, aby sa pobaltská krajina stala súčasťou ich ríše. Zakázali všetku litovskú kultúru, prenasledovali stúpencov litovského národného hnutia a behom 19. storočia vyhnali tisícky Litovcov z krajiny. Následkom toho dnes v Spojených štátoch žije dvakrát toľko litovských prisťahovalcov, než ich žije priamo v Litve.

Októbrová revolúcia v roku 1917 oslobodila Litovcov od ruskej nadvlády. V roku 1918 založili vlastný nezávislý štát. Ale čoskoro museli čeliť jednej kríze za druhou. Poľské vojská obsadili oblasť v okolí dnešného hlavného mesta Vilnius a Litovci na oplátku anektovali prímorskú oblasť Memel. Územné spory s Poľskom boli vyriešené až zmluvou v roku 1992. Pôda bola vyvlastnená a demokratickú vládu nahradila diktatúra. V roku 1940 vtrhla do krajiny Červená armáda. Litva sa stala na 50 rokov súčasťou Sovietskeho zväzu. Nezávislosť získala až roku 1991.

Hospodárstvo

Litovské hospodárstvo je založené predovšetkým na poľnohospodárstve, ktoré zamestnáva asi 20 % obyvateľov. K hlavným produktom patrí mäso, mliečne výrobky, obilie, zelenina, zemiaky a cukrová repa. Litva leží na rozsiahlej Východoeurópskej rovine, modelované štvrťohorným zaľadnením. Pozostatkom čoho sú jazerá v juhovýchodnej časti krajiny. Pri pobreží Baltského mora sa nachádza rozľahlá piesočná nížina, ktorá prechádza do mora. Jediným veľkým prístavom, ktorý po celý rok nezamŕza, je Klaipeda. Podnebie je na celom území mierne prímorské. Hlavné mesto Vilnius je cestnou aj železničnou križovatkou, spájajúcu krajinu s východnou Európou.

Okrem minerálnej vody a značne vyčerpaných nálezísk jantáru má krajina iba málo prírodných zdrojov. Veľké množstvo rašeliny je síce lacným, ale veľmi znečisťujúcim palivom v tepelných elektrárňach. Elektrinu vyrába aj veľká jadrová elektráreň v Ignaline na východe krajiny. Je však rovnakého typu ako elektráreň v Černobyle na Ukrajine, kde roku 1986 došlo k najväčšej jadrovej katastrofe v dejinách. Litovci sa síce podobnej nehody neboja, aj keď medzinárodní experti prehlásili že tento typ jadrových elektrární predstavuje zvýšené nebezpečenstvo.

Na druhej strane táto elektráreň zaisťuje výrobou jadrovej energie Litve svetové prvenstvo v podiele jadrovej energie na celkovej spotrebe, keď tento druh energie predstavuje až 78% podiel celkovej spotreby. V Mažeikiai je jediná rafinéria ropy v pobaltských štátoch, ktorá zásobuje aj ostatné dve pobaltské republiky.

Industrializácia prišla do krajiny neskoro, aj keď počas sovietskej vlády boli v štyroch najväčších mestách ( Vilnius, Kaunas, Klaipeda a Šiauliai) vybudované továrne. Dnes pracuje v priemysle štvrtina ekonomicky činného obyvateľstva. Vyrábajú sa hlavne potraviny, textil, kovoobrábacie stroje, chladničky, elektromotory, nábytok a televízory. V krajine taktiež stavajú lode. Napriek tomu, že v priemyselnom rozvoji Litva stále zaostáva za Lotyšskom a Estónskom, jednou z výhod neskorej industrializácie je to, že v krajine nezostalo veľa ruských robotníkov.

Na rozdiel od Lotyšska a Estónska, ktorých obyvatelia sa stali menšinou vo vlastnej krajine. Preto si Litva môže dovoliť benevolentnejšie prisťahovalecké zákony a v krajine nehrozia takmer žiadne národnostné spory.

Hospodárstvo je závislé na dobrých vzťahoch s Ruskom a s ostatnými štátmi Spoločenstva nezávislých štátov, nakoľko Litva dováža z bývalých sovietskych republík väčšinu surovín. Potrebuje tiež východné trhy, aj keď hľadá nové odbytištia a investície tiež na Západe. Napriek závislosti na bývalých sovietskych republikách sa Litva snaží privatizovať hospodárstvo a urobiť ho nezávislým. V roku 2004 vstúpila Litva do Európskej únie.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa v reálnom aplikovaní ukázali ako utopistické a nefunkčné. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený či dobrovolne, alebo násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov - na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele so Spojenými štátmi - spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského napredovania. V roku 1985 prevzal vyčerpanú a krachujúcu svetovú veľmoc triezvo zmýšľajúci Michail Gorbačov, ktorý Sovietsky zväz rozviazal a diplomatickým spôsobom rozpustil. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31.12.1991.

Bývalé krajiny ZSSR - 15 zväzových republík:

Zväzová republika	Hlavné mesto	Vstup	Ukončenie	Nástupnícka krajina
• Arménska SSR	Jerevan	05.12.1936	23.09.1991	Arménsko
• Azerbajdžanská SSR	Baku	05.12.1936	30.08.1991	Azerbajdžan
• Bieloruská SSR	Minsk	30.12.1922	26.12.1991	Bielorusko
• Estónska SSR	Tallinn	06.08.1940	06.09.1991	Estónsko
• Gruzínska SSR	Tbilisi	05.12.1936	26.12.1991	Gruzínsko
• Kazašská SSR	Alma-Ata	05.12.1936	16.12.1991	Kazachstan
• Kirgizská SSR	Frunze	05.12.1936	31.08.1991	Kirgizsko
• Litovská SSR	Vilnius	03.08.1940	06.09.1991	Litva
• Lotyšská SSR	Riga	03.08.1940	06.09.1991	Lotyšsko
• Moldavská SSR	Kišinev	02.08.1940	27.08.1991	Moldavsko
• Ruská SFSR	Moskva	30.12.1922	26.12.1991	Rusko
• Tadžická SSR	Dušanbe	05.12.1929	26.12.1991	Tadžikistan
• Turkménska SSR	Ašchabad	27.10.1924	27.10.1991	Turkménsko
• Ukrajinská SSR	Kyjev	30.12.1922	10.12.1991	Ukrajina
• Uzbecká SSR	Taškent	27.10.1924	31.08.1991	Uzbekistan