BARBADOS

Aj po vyhlásení nezávislosti zostáva ostrovný Barbados, prvá britská kolónia v Karibskej oblasti, verný Británii.

Barbadoské hlavné mesto Bridgetown má rovnako ako Londýn Trafalgarské námestie, uprostred ktorého sa týči Nelsonova socha z roku 1813. Barbados má neklamne anglickú atmosféru a niekedy je dokonca nazývaný „Malé Anglicko“ alebo „Bimshire“( slangový názov ). Na vidieku sú kostoly, podobné tým v Anglicku, aj obyvatelia majú podobný zmysel pre tradíciu ako Angličania a samozrejme rozprávajú tiež anglicky.

Obyvateľstvo

Barbados je najvýchodnejším karibským ostrovom, ktorý leží mimo oblúka Malých Antíl. Pôvodnými obyvateľmi boli avarackí Indiáni, ktorí osídľovali väčšinu karibských ostrovov, a ako inde boli aj tam v 16. storočí španielskymi kolonizátormi zajímaní a predávaní do otroctva. Roku 1677 prišli prví anglickí osadníci. Na západnom pobreží ostrova založili Holetown a o 17 rokov neskôr bol ustanovený miestny parlament. Ostrov zostal britskou kolóniou do roku 1966, kedy získal nezávislosť v rámci dovtedajšieho koloniálneho spoločenstva.

Barbados je husto osídlený ostrov a v dôsledku preľudnenia, muselo veľa Barbadosanov emigrovať. Tí, ktorí na ostrove zostali, majú stabilný a pomerne vysoký štandard. Aj keď väčšina hospodárstva je stále v rukách nepatrnej bielej menšiny, ktorá zahŕňa aj potomkov britských plantážnikov, politická moc patrí čiernej väčšine. Sociálne zabezpečenie je dobré, úroveň školstva vysoká a 99 % obyvateľstva je gramotných.

Takmer celý ostrov, ktorý je dlhý 34 km a široký 23 km, má plochý tvar. Jeho najvyšší bod je Mount Hillaby, ktorý dosahuje iba 340 m. Barbados leží v tropickom pásme, ale chladné severovýchodné vetry na ňom udržiavajú teploty, ktoré iba zriedkakedy presahujú 30 °C, ale neklesajú pod 22 °C. Sú tam iba dve ročné obdobia: suché ( december - máj ) a vlhké ( jún - november ).

V hospodárstve dominuje výroba a vývoz cukru

Barbadoské hospodárstvo je založené na výrobe cukru a jeho vedľajších produktoch rumu a melasy. Aj keď v posledných rokoch cukrovarnícky priemysel stratil na dôležitosti, zostáva cukor stále hlavným vývozným artiklom. Vláda sa snaží pozdvihnúť toto odvetvie reštrukturalizáciou, nákupom nových strojov a privatizáciou. V snahe obmedziť dovoz, sa snaží zainteresovať farmárov na výrobe potravín pre miestnu spotrebu.

Druhým pilierom hospodárstva je cestovný ruch

Cestovný ruch roku 1968 po prvý krát v príjmoch krajiny prekonal výnosy z cukru a stal sa hlavným zdrojom Barbadoskej ekonomiky. V polovici 90. rokov navštívilo ročne Barbados 400 000 turistov, toto číslo naďalej rastie. Takmer celý Barbados je lemovaný čarovnými ružovými a bielymi piesočnými plážami a koralovými ostrovmi. Hlavnou turistickou oblasťou je Platinové pobrežie na západnej strane ostrova na sever od Bridgetownu.

Najvyššia životná úroveň zo všetkých rozvojových krajín

Súčasne s rozvojom cestovného ruchu začala vláda podporovať priemysel. Na ostrove pracuje 400 závodov sústredených do deviatich priemyselných komplexov, ktoré zamestnávajú 25 % pracovnej sily krajiny. Ostrov má síce ložiská ropy a zemného plynu, ale nestačí nimi pokryť ani vlastnú spotrebu.

Napriek industrializácii je nezamestnanosť vysoká. Roku 1993 bola odhadovaná na 25,5 % aktívneho obyvateľstva, čo donútilo vládu prijať nepopulárne opatrenia, ako zníženie miezd vo verejnom sektore, revíziu daňového systému a zavedenie dane z pridanej hodnoty. Napriek tomu bola v polovici 90. rokov
bez práce stále ešte pätina práceschopného obyvateľstva. No podľa štatistík OSN má Barbados najvyššiu
životnú úroveň zo všetkých rozvojových krajín.