 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
fotogaléria Macedónsko
MACEDÓNSKO
Krajina so starobylým názvom od staroveku neustále žijúca pod cudzou nadvládou patrí dnes k najchudobnejším krajinám Balkánu.
V priľahlej gréckej oblasti Macedónii Alexander Veľký vybudoval v 4. storočí pred n .l. rozsiahlu a mocnú ríšu. Keď sa prvýkrát samostatná krajina rozhodla pre svoj historický názov, vyvolalo to nevraživú reakciu Grécka a oddialilo medzinárodné uznanie krajiny.
Macedónia bola najjužnejšou zväzovou republikou bývalej Juhoslávie. Po referende roku 1991 sa rozhodla pre nezávislosť, ktorú vyhlásila v tom istom roku. Štáty Európskej únie uznali nový štát pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko s výnimkou Grécka, ktoré presadilo blokádu krajiny, nakoľko sa odmietla podriadiť jeho podmienkam. Gréci napokon roku 1995 zrušili embargo a uznali nový štát potom čo Macedónsko zmenilo svoju zástavu so symbolom slnka, ktorá pripomína dynastiu Alexandra Veľkého, aj článok ústavy, podľa ktorého predstavuje Grécko pre Macedónsko možnú hrozbu.
História
Po piatich storočiach pod tureckou nadvládou bolo Macedónsko po balkánskych vojnách roku 1913 rozdelené. Severná časť pripadla Srbsku a južná Grécku. Od roku 1919 až do vyhlásenia nezávislosti macedónskeho štátu roku 1992 bola severná časť súčasťou Juhoslávie. V 6. a 7. storočí prišli do hornatej krajiny pozdĺž rieky Vardar Slovania a v stredoveku krajine striedavo vládli Srbi a Bulhari. Dnešní Macedónci sú ako svojim jazykom, tak svojou pravoslávnou vierou spriaznení viac so Srbmi a Bulharmi ako s Grékmi.
Napätie vyvoláva tiež početná albánska menšina, ktorá požaduje politickú a školskú autonómiu. Albánci majú silný vplyv a naviac žijú v troch susediacich štátoch- Albánsku, Srbsku a Macedónsku. Ich požiadavky podporuje aj Turecko.
Svojou polohou je Macedónsko takým mostom medzi Gréckom a slovanskými krajinami juhovýchodnej Európy. Najdôležitejšie dopravné spoje vedú údolím rieky Vardar, ktorá sa vlieva do Egejského mora. Údolie Vardaru prechádza hornatou krajinou, v ktorej je často zemetrasenie Napriek tomu je najviac zaľudnenou časťou krajiny. Na sever od hlavného mesta Skopje , zaisťuje jednoduchý prístup do Srbska. V hornatej krajine je niekoľko polí, ktoré často postihujú záplavy, najmä v okolí Ohridského a Prespanského jazera. Polje obklopujú vysoké hory s nadmorskou výškou viac ako 2 000 m.
hospodárstvo
Macedónske hospodárstvo je založené prevažne na pestovaní obilovín. V miestach s miernejším podnebím a zavlažovaním sa darí bavlníku, ryži, citrusom a tabaku. Pestuje sa tiež mak, zemiaky, cukrová repa a vinná réva. V krajine sa tiež ťažia rudy zinku, železa, chrómu, hnedé uhlie a azbest .Po 2. svetovej vojne boli v Skopje a niekoľkých ďalších mestách postavené továrne.
Napriek industrializácii a prírodnému bohatstvu zostáva Macedónsko jednou z najchudobnejších balkánskych krajín. Vláde sa však podarilo dosiahnuť úspechu- hospodárstvo je stabilizované, uskutočňujú sa privatizačné programy. Situácia sa výrazne zlepšila po zrušení obchodných sankcií OSN proti Srbsku a po ukončení gréckej blokády. Vďaka týmto udalostiam môže Macedónsko uskutočňovať svoj cieľ, a to stať sa komunikačným centrom južného Balkánu.
Krajiny bývalej Juhoslávie