BAHRAJN

Vďaka rope patrí Bahrajn k bohatým krajinám Perzského zálivu, napriek tomu sa snaží vybudovať a roztočiť nové priemyselné odvetvia a obmedziť svoju závislosť na rope, ktorej zásoby sa citeľne zmenšujú.

Ostrovný štát Bahrajn, sa nachádza v Perzskom zálive, tiež nazývaný „ostrovom milióna paliem“. Tento ostrov s hojnými prameňmi pitnej vody bol tiež prvou arabskou krajinou, ktorá na svojom území objavila ropu. Dnes sa snaží byť Singapúrom Perzského zálivu a preorientovať svoje hospodárstvo skôr, než sa minú zásoby "čierneho zlata". Bahrajn vybudoval hospodársky atraktívny prístav a priemyselné zóny Míná Sulmán a Sitra, kde nie sú uplatňované colné poplatky.

Vláda začala rozvíjať výrobu aj iných ako ropných produktov. Na Bahrajne stojí najväčší priemyselný komplex na tavenie a spracovanie hliníka v Perzskom zálive. Významný je petrochemický priemysel, rovnako ako zariadenie na stavbu a opravy obrovských tankerov a stredisko pre satelitnú komunikáciu.

Bahrajn je zavedené regionálne bankové centrum, kde dnes pôsobí niekoľko najvýznamnejších bánk sveta. Po vojne v Perzskom zálive veľa investorov svoj kapitál z nich stiahlo, ale po roku 1993 sa sila bankovníctva opäť obnovila.

Postupujúca púšť je hlavným problémom krajiny

Ostrovný emirát tvorí 33 nízkych ostrovov, z ktorých najväčší je Bahrajn. So susedným ostrovom Muharrak je spojený 2,4 km dlhou komunikáciou vedenou po hrádzi a z južného pobrežia vedie podobná komunikácia na ostrov Sitra. Okrem úrodnej oblasti na severe sa bahrajnské ostrovy skladajú z vápencových skál pokrytých rôzne silnou vrstvou piesku, ktorý je príliš neúrodný a zasolený. Postupujúca púšť je hlavným problémom krajiny. Poľnohospodárstvo, ktoré nie je veľmi rozsiahle, je hojne dotované. Robí sa odsoľovanie pôdy a v severnej časti krajiny bol na privezenej pôde vysadený zelený pás. Zavlažovaných je iba 10 km2 pôdy, kde sa pestujú figovníky, granátové jablká, banánovníky a rôzne druhy zeleniny. V oázach u prameňov sladkej vody sa pestujú datľovníky.

Počasie je v lete veľmi horúce. V októbri sa rýchlo ochladí a v období od decembra do marca dosahujú denné teploty iba 21 ° C.

Obyvateľstvo

Približne 80 % obyvateľov žije v mestách na ostrovoch Bahrajn a Muharrak. Tretinu z nich tvoria prisťahovalci z Ománu, Indie, Pakistanu a Iránu, väčšinou prilákaní nezdaňovanými príjmami. Obyvatelia Bahrajnu sú arabskí moslimovia. Hlavou štátu je emir, ktorý vládne s pomocou svojich ministrov. Politické strany sú nezákonné, ale v dôsledku medzinárodného tlaku na demokratizáciu vládneho systému bol roku 1992 zverejnený plán na ustanovenie nového poradného Národného zhromaždenia, prvého od roku 1975, kedy bolo Národné zhromaždenie rozpustené. Dnes vláda čelí rastúcemu volaniu po slobodných voľbách a po prehĺbení demokratických slobôd.

Asi 80 % zahraničných príjmov emirátu pochádza z ropy a ropných produktov. Veľká časť príjmov je použitá na výstavbu škôl, nemocníc a iných verejných služieb. Školstvo a zdravotníctvo sú zdarma, bytová výstavba je z veľkej časti dotovaná. Obyvateľom sú vyplácané dôchodky, nemocenské dávky a podpora v nezamestnanosti. Doprava a komunikácie sú na vysokej technickej úrovni. Tiež hliníkové výrobky zaisťujú značné exportné príjmy. Nezamestnanosť však zostáva vysoká, najmä medzi šíítskou populáciou obyvateľstva.

Cestovný ruch

Ďalším dynamickým odvetvím je cestovný ruch, pretože táto ostrovná krajina je ideálna na potápanie a plachtenie počas dovolenky. Vládou podporované projekty zahŕňajú aj výstavbu golfového ihriska zavlažovaného odsolenou vodou. Bahrajnské medzinárodné letisko sa rozširuje s rozvojom leteckej spoločnosti Gulf Air, sídliacej v krajine. Napriek prudkému priemyselnému rozvoju sa udržali tradičné bahrajnské remeslá, ku ktorým patrí najmä lov perál, stavba plachetníc, košikárstvo, tkáčstvo a hrnčiarstvo.

Ako ostatné malé štáty Perzského zálivu udržiava tiež Bahrajn úzke priateľské styky so Saudskou Arábiou, ktorú považuje za najlepšieho ochráncu stability v oblasti. Priame spojenie oboch krajín zaisťuje 25 km dlhá komunikácia.